nedeľa 19. augusta 2018

Prečítané leto - O meste

Sedem týždňov (prečítaného) leta za nami. Počas tohto týždňa sme navštívili nielen veľké svetové mestá, ale aj menšie, vymyslené, napríklad také Rondo. Nazreli sme do úžasne rôznorodých obydlí reálnych i imaginárnych bytostí. Poprechádzali sme sa stránkami Ríma od môjho obľúbeného Miroslava Šaška (čím som si pripomenula, ako nutne by som potrebovala aj Paríž a Londýn) a potom sme zamierili trocha na juh. Do mestečka veľkého skoro ako Pezinok.




Zbojníkov totiž veľmi bavia tornáda, vodné víry a... sopky. A keďže demoličné tendencie treba využiť čo najviac prospešne, zaplavili sme Pompeje lávou. No, keď už nič iné, tak sme sa o nich aspoň niečo naučili. Zbojníkom sa to samozrejme veľmi páčilo a bavilo ich to, o čom svedčí aj to, že mi minuli úplne celý ocot, sódu aj dokonca aj červené farbivo. 






Postavili sme ale nielen Pompeje z lega. Domy, domčeky a iné budovy (a nesmieme zabudnúť ani na psie búdy) sa dajú stavať aj z vankúšov, perín či zo stoliček. A pokiaľ ste dosť opatrný, môžete si kľudne pomôcť aj nejakou veľkou knihou (napríklad také Mapy sú na to ako stvorené). To ale patrí k stáliciam, podobne ako kreslenie máp či rôznych miest. Aj kriedou vo veľkých formátoch.  



A aby sme týždeň o meste nestrávili celý na dedine, spravili sme si výlet aj do nášho okresného mesta. Prekvapivo do knižnice. Okrem prečítania a požičania nových výborných kníh sme trošku pomohli aj s mestskou výstavbou. Maťko prispel samozrejme pestrofarebným domčekom. Po kom ten zbojník je? :-) 







pondelok 13. augusta 2018

Prečítané leto - O číslach

Čísla sú jednou z našich obľúbených tém. Posledné týždne sa u nás počíta skoro stále a takmer všetko. Hneď v pondelok sme sa zastavili v knižnici na doplnenie zásob a na stretnutie so Zuzkou Mitošinkovou. A rovno sme si spočítali knihy, ktoré máme z Egrešu a ktoré nám ešte chýbajú. No, a už nechýba žiadna. Už máme doma aj úžasne farebnú Leotoldu. Kto ma pozná, vie, že farby milujem, a zbojníci sú v tomto celá mama (A vyzerá, že po mame majú radi aj matematiku a rátanie. A samozrejme ovečky :-)) 



Zbojnícky tato má po nehode problémy so spánkom, a tak sme mu vyrobili ovečkovú girlandu, aby sa mu lepšie zaspávalo - pri počítaní ovečiek. Ovečiek sme vyrobili vyše 100, ale Maťko to s písaním čísiel vzdal pri 72 (tá sedmička sa totiž naozaj ťažko píše :-)), a ja som nakoniec zavesila aj tak iba polovicu. Asi by sme potrebovali väčšie okno.





Pri písaní čísiel sa Maťko začal zaujímať, či sa dajú čísla napísať aj slovne, tak sme si to vyskúšali. A rovno sme spoznali nové písmenko - ä.


Zbojníci sa radi poslednou dobou hrajú na schovávačku a naháňačku. Za kľudový režim sa to ale považovať nedá a zabrániť im v tom tiež nedokážem. A tak sme vymysleli schovávačku s rôznymi predmetmi. Tentokrát som v záhrade ukryla drevené čísla. Hneď prvé číslo našiel ako prvý Hugo (náš chlpatý štvornohý sused). Zvyšok už ale museli nájsť zbojníci. 





Keďže sa u nás doma posledné týždne počíta často, zbojníci si vymysleli aj vlastnú zábavu. Legové číslice či rôzne aktivity nakreslené kriedou na zem. Počítali sme počet nôh u zvierat (Koľko ich má stonožka? A koľko had?), počet kolies u rôznych vozidiel (stretli sme autožeriav s desiatimi kolesami, a z lega sa dá postaviť aj auto s piatimi či s deviatimi kolesami). Maťka zaujalo, prečo existujú papierové peniaze, tak sme si to rozmenili na drobné. Veru by to bol ťažký mešec, ktorý by sme bez bankoviek museli nosiť.



Týždeň sme zakončili príšerkovým počítaním. Nápad v hlave nosím asi tri roky a konečne som venovala tých (necelých) 5 (slovom päť) minút na jeho realizáciu. Zahádzali sme si kockou a vytvorili originálne príšerky. Hodené číslo nám určilo počet očí, zubov a končatín.




nedeľa 5. augusta 2018

Prečítané leto - O vode

Kto by sa netešil na týždeň o vode? A obzvlášť v takomto počasí. Pre nás to bol veru jeden z tých náročnejších týždňov. Keďže Kubko má na ruke sadrovú dlahu, ktorá sa nesmie namočiť ani navlhnúť, museli sme premyslieť, ako týždeň o vode strávime bez vody. Tak trochu ako v rozprávke, ani oblečená, ani vyzlečená, ani na koni, ani.... 


Týždeň sme začali Hlbokomorskými rozprávkami, kde nás hneď na začiatku upútali rôzne typy lodí. Predstavili sme si všetky tie výletné lode, lietadlové lode aj ľadoborce. Ale ani ja sama som niektoré vôbec nepoznala, a tak sa bolo treba dovzdelávať. Aby sme si vedeli predstaviť aj krížniky, škunery či džunky. Zistili sme tiež, že naša legová ponorka nie je vlastne ponorka, ale batyskaf. 



Maťko dokreslil ešte pirátsku loď

Zo slaných, morských vôd sme sa presunuli aj do tých sladkých, tečúcich, a hlbokomorské živočíchy sme nahradili sladkovodnou "horúcou pyraňou", teda Čiernym Petrom v šupinatom vydaní. 


Nezostali sme ale celý týždeň na sucho s papierovými hrami a kartičkami, využili sme aj samotnú vodu. Začiatkom týždňa sme boli po veľmi dlhej dobe na zmrzline a Maťka veľmi zaujímalo, ako sa topí na slnku a ako v tieni. Ale na jednej zmrzline sa to porovnávať nedá, a tak sme doma spravili pár pokusov. Najskôr sme  vodu uväznili v podobe ľadu, a merali sme, za akú dlhú dobu sa roztopí. Prvý a druhý pokus bol s tromi bielymi tanierikmi, jeden sme dali na slnko, druhý do tieňa a tretí nechali doma na stole. Samozrejme, ten na slnku bol roztopený ako prvý. Potom sme vyskúšali dať ľad na dva tanieriky na slnko, len jeden tanierik bol biely a druhý tmavomodrý (čierny doma nemáme). Na tmavom bol ľad roztopený výrazne rýchlejšie a zároveň teplota vody bola vyššia - odmerali sme ju teplomerom a s Maťkom sme ju vyskúšali aj rukami.


. 
Druhýkrát sme uväznili vodu do striekačky, tentokrát zafarbenú potravinárskymi farbami. A tak ďalšia biela plachta už nie je bielou. 


  


V týchto horúcich dňoch sme trochu vylepšili aj naše jazierko na dopĺňanie pitného režimu pre hmyz. Mali sme pôvodne keramickú nádobu, ale bola príliš hlboká, tak sme ju vymenili. Pribudli ďalšie kamienky pre včielky aj machový most pre mravce. Snáď im bude vyhovovať, tento rok už asi nič lepšie nepostavíme. 


A nevyhli sme sa ani klasickým hrám s vodou. Tým najobľúbenejším. Čo vytvorí voda s hlinou? Predsa blato!






pondelok 30. júla 2018

Prečítané leto - O listoch

Listový, alias chlorofylovo-korešpondenčný týždeň je za nami. Vonku je všetko krásne zelené, v záhradke nám nádherne prekvitá burina od výmyslu sveta, a tak sme minulý týždeň Prečítaného leta začali listami - tými z rastlín. Tento výber nebol úplne náhodný, zelená je predsa ukľudňujúca a liečivá farba, a pohľad na krásnu, zelenými lístkami prekvitajúcu prírodu vie liečiť (len veľká škoda, že nie zlomeniny :-)). Čas na prípravu tento týždeň nebol, ale aj jednoduché aktivity zabavili, a to je to najdôležitejšie. Na papier som náhodne nalepila pár listov, to mi zabralo aj s ich zberom len pár minút a zbojníci mohli dokresliť obrázok podľa svojej fantázie.






Listy radi posielajú aj naše obľúbené dvojice kamarátov - Kvak s Čľupom a medvedík s tigríkom. Poštou. Na písanie listov však treba vedieť predovšetkým písať, takže to sme tentokrát vynechali, a zamerali sme sa bližšie na ďalší krok. Prezreli sme si tatovu zbierku známok. Bez peknej známky by toho žiaden list veľa neprecestoval. Množstvo farieb, vzorov a krajín, z ktorých známky pochádzajú. Výborná príležitosť vytiahnuť Mapy a pozrieť sa, kde sa nachádza napríklad taká Kuba či Mongolsko.


A potom sme tatovu zbierku rozšírili. Keby navrhujete vlastné známky, čo by na nich bolo? Draky, roboti alebo snáď nejaký nemocničný námet (áno, ten je u nás teraz, nie veľmi prekvapujúco, veľmi obľúbený)? Tentokrát som neuhádla. Vyhrali dopravné prostriedky, zlodeji a policajti, či napríklad ryba. Uhádnete, odkiaľ prišla inšpirácia na rybku? :-)






pondelok 16. júla 2018

Prečítané leto - O okuliaroch

To, akou optikou pozeráme na svet, je veľmi dôležité, hlavne v tých ťažších chvíľach. A preto sme sa začiatkom druhého týždňa Prečítaného leta venovali najmä ružovým okuliarom. Tie teraz nutne potrebujeme. Prvé si Maťko vyrobil v našej najlepšej knižnici - klasické ružové. Spolu s pánom Guľôčkom a sovou z knihy Prečo lienky nosia podkolienky sme si potom pripomenuli ich význam. 



No ale zbojníci a ružová, to veľmi nejde dokopy. A tak sa Maťko rozhodol, že správne okuliare by mali byť oranžové. Okuliare sme už nevyrábali, ale aby bol svet farebnejší, pozerali sme sa na neho cez farebné fólie. Mali sme síce len tri základné farby - modrú, žltú a červenú, ale zbojníci si svoje obľúbené farby nakombinovali. A svet bol zase o kúsok farebnejší.


A čo ešte patrí k okuliarom? Predsa okuliarnaté zvieratká. V našich obľúbených knihách sa vyskytujú napríklad medveď okuliarnatý, sviňucha okuliarnatá či tučniak okatý. Výborná príležitosť vytiahnuť takmer všetky knihy z nášho milovaného vydavateľstva Egreš. 





A skúsili sme si spomenúť aj na iné zvieratká, ktoré majú okuliare alebo oči, napríklad na maskovanie sa alebo na ozdobu, napríklad rôzne motýle či páv. 


Aj tak tých okuliarnatých zvieratiek nie je až tak veľa. Tak sme si vyrobili aj ďalšie. Zo zvyškov farebnej fólie sme povystrihovali menšie krúžky, a potom sme ich už len prikladali na rôzne zvieratká v knihách. A keďže fantázii sa medze nekladú, čo tak lev okuliarnatý. Alebo radšej plameniak okuliarnatý? 




Maťko premenil motýľa na babôčku