Chrochtík a Kvíkalka na cestě za blýskavým prasátkem je jedna z kníh, ktoré si ľahko našli cestu k mojim deťom. Nádherne farebné ilustrácie Martiny Matlovičovej určite nalákajú všetky deti na čítanie, a text Ester Starej ich pri ňom aj udrží (aj viackrát za sebou :-)). Príbeh mi pripomína Poďme hľadať poklad od Janoscha, ktorá patrí u nás doma tiež stáliciam. Poučenie je jednoduché, šťastie, ktoré hľadáme, nakoniec nájdeme tam kde by sme ho nečakali, na známom mieste - doma. Tu sa vybrali šťastie hľadať dve malé ružové prasiatka. Šťastie v podobe blýskavého prasiatka. Lenže ako také blýskavé prasiatko vlastne vyzerá? A kde ho nájdeme?
A keďže všade je dobre, a doma najlepšie (a vonku zas zima, dážď a menšia víchrica), my sme sa na cestu za blýskavým prasiatkom nevydali a radšej sme si ho vyrobili.
Stačí predkreslené prasiatko, a všetko čo sa aspoň trochu ligoce: zlaté a strieborné farby, metalické fixky, trblietky, alobal. A lepidlo. To mi stihlo zo stola zmiznúť skôr než som stihla všetko odfotiť, a doteraz sa neobjavilo. Asi sa stratilo niekde v zbojníckom trojuholníku, našťastie sme mali v zálohe ešte jedno.
Kubko sa vybral jednoduchou cestou, trošku metalickej farby, veľa trblietok a nakoniec trošku lepidla a alobalu.
K iným prasiatkam bola cesta dlhá a komplikovaná. Namaľovať celé prasiatko zlatou farbou. Posypať trblietkami. Zase namaľovať. Zase posypať. Namaľovať. Posypať. Nalepiť na to celé alobal (áno, je pod ním výborne vidieť toho pol kila premaľovaných trblietok :-D) a zase namaľovať, posypať, namaľovať, posypať, namaľovať. Nakoniec papier vážil asi kilo, takže vytváral krásny 3D efekt a prasiatko bolo spoznateľné len pre tých, ktorí vedeli, že tam niekedy nejaké bolo. Ale hlavné je, že umelec bol spokojný a bolo to "presne ako si vysníval" (jeho slová:-)).
