štvrtok 27. júla 2017

Prečítané leto - O rukách

Tento týždeň sme sa v Prečítanom lete venovali rukám. Ruky sú prítomné skoro pri každej našej činnosti, používame ich každý deň, a keď majú občas malé zranenie (ako sa v stredu podarilo Kubkovej ruke), tak to cítiť - pretože bez nich je všetko náročnejšie. Najskôr sme si teda precvičili hmatové bunky a bez pomoci zraku sme hľadali predmety ukryté vo fazuli.



Čítali sme hlavne Mimi a Lízu, a samozrejme sme nemohli vynechať ani Tulleta a jeho Knížku. Vytiahli sme aj našu starú hmatovú "knihu", ktorú som vyrábala pre ešte úplne maličkého Kubka (ach, ako je to dávno). Síce už v trošku dezolátnom stave, ale funkčná je stále.




Mimi a Líza nás inšpirovali k tomu, aby sme sa bližšie pozreli na zúbok Braillovmu písmu. Okrem obálky Mimi a Lízy 2 sme ho našli ešte na krabičke od liekov (Konečne som našla pozitívum mojej choroby počas Vianoc - keby niet jej, nemali by sme žiadne takéto krabičky:-)). Potom sme si na tvrdom papieri vytvorili vlastné mená v Braillovom písme. Teda, aspoň sme sa o to pokúsili, či by to niekto bol schopný aj prečítať je totiž otázne. Z bodov vyrazených do tvrdého papiera totiž vznikali dierky, menšie aj obrovské. Zbojníci to zakončili po svojom - vyrábaním čo najväčších dier v papieri. No, mama mieni, zbojníci menia. 


A keďže sú ruky sú pre nás také dôležité, vyskúšali sme sa aj vžiť do kože tých, ktorí ich používať nemôžu. Na jedenie bez rúk som si nakoniec netrúfla, tak sme skúsili aspoň kreslenie - pomocou úst a nôh. Žiadne veľké umelecké diela sa nekonali, pretože to zbojníkom vôbec nešlo. A ani mne nie - ústami bolo jednoduchšie udržať očakávaný smer a približnú dĺžku čiar, ale boli veľmi nevýrazné. Nohou boli čiary krásne výrazné, ale krivolaké. Čo by sme bez tých našich rúk robili...



nedeľa 23. júla 2017

Prečítané leto - O starých rodičoch

Keď sa spomenú starí rodičia, zbojníkom hneď napadnú sladkosti a zmrzlina. A veľa jedla. Vnúčikov predsa treba rozmaznávať, takže naše starké poctivo trávia voľný čas v kuchyni a vyvárajú a vypekajú. A samozrejme im napadne aj hranie sa a čítanie. A dobrodružstvá s dedom, lozenie po stenách, skalách aj po stromoch, vymýšľanie huncútstiev. Tento týždeň si však užili len s jednou starkou, s druhou starkou a s dedom sa budú zabávať až o dva týždne. Uvarila nám aj jej obľúbené bryndzové halušky. Kubko sa ich nevedel dojesť, Maťko by samozrejme radšej iné obľúbené (a hlavne sladké) jedlo - rezance s makom. Nabudúce budú isto tie :-) 



Maťka teraz veľmi zaujíma kto je s kým v akom vzťahu, ako sa kto volá aj priezviskom, a ako sa volal za slobodna. Všetko sme si povysvetľovali a poprezerali sme si aj staré rodinné fotky. Na pláne bolo aj vytvorenie rodostromu, predsa najlepšie je vidieť to pekne v súvislostiach...ale to sa najskôr musím dostať k prebratiu a vytlačeniu fotiek. Užívanie leta nám dáva totiž zabrať a na toto tak nejak neostal voľný čas :-)


A nemohli sme vynechať ani hry. Skákali sme gumu a panáka, to bavilo tiež hlavne Maťka. Gumu si potom pýtal aj ďalšie dni. Aj keď pravidlá si samozrejme občas trošku prispôsobovali, ale hlavne, že sa zabávali. Dokonca sa nám podarilo nájsť aj guľôčky, ale počasie nám veľmi neprialo, takže ich odkladáme, kým zem nevyschne. 





A samozrejme sme aj veľa čítali. Nielen knihy o starých rodičoch, ale aj také, ktoré čítali oni nám ako deťom. Niektoré z nich sú však určené starším deťom, tak sme si ich aspoň prelistovali a poprezerali obrázky. Zbojníci sa avšak zhodli na tom, že tie súčasné sa im páčia viac :-)



sobota 15. júla 2017

Prečítané leto - Rastlinkový týždeň

Rastlinky sú naozaj všade, nielen v našom okolí, ale aj v knižnici. V pondelok som z poličiek vytiahla knihy týkajúce sa rastliniek. Nemohla chýbať ani jedna z mojich obľúbených z detstva - Voňavý venček. No, všetko to rozhodne prečítať nestihneme, ale aspoň budú mať zbojníci z čoho vyberať.



Keďže toto je náš prvý rok s vlastnou záhradkou, tak sme rastlinky ovoniavali, ochutnávali, jedli aj pili. Len čučoriedky, ktoré sú najobľúbenejším ovocím celej rodiny a na ktoré sme sa tak veľmi tešili, nám záhadne zmizli. Jediný možný vinník je chlpatý a štvornohý (pochybujem totiž že niekto preskakoval plot len aby nám obral pár čučoriedok), tá má čučoriedky tiež rada, ale že by si ich zobrala priamo z kríku? Ešteže sa dajú kúpiť aj na sobotňajšom trhu (2 kilá čučoriedok pre zbojníkov prosím!).



Spravili sme si aj výlet do botanickej záhrady. Vypustiť zbojníkov medzi všetky tie stromy a rastlinky bola zábava. Nevedeli kam skôr utekať, či ovoniavať, obchytkávať alebo radšej hľadať tabuľky s názvami, aby sme vedeli ako sa volajú. Odskúšali sme si tiež, ako pichajú kaktusy a zistili, z čoho sa vyrába čokoláda. Aspoň, že výnimočne nemali chúťky vyliezť na nejaký veľmi vysoký strom :-)








Celý týždeň sme objavovali farebnosť rastliniek. Najskôr sme vyhľadávali farbičky v prírode. Vo vinohradoch sa to síce teraz hlavne zelenie, a krásne rôznofarebné kvety sa objavujú predovšetkým v záhradách u susedov (v našej tento rok pestujeme najmä burinu:-)), ale nakoniec sme našli všetko, čo sme hľadali.



Potom sme si tú prírodu ešte trošku primaľovali.




A nakoniec sme preskúmali aj rastlinné farbivá. Tentokrát nielen zababraním sa pri jedení ovocia. To zbojníkov veľmi bavilo. Zahŕňalo to totiž búchanie a trieskanie, ich obľúbené činnosti. Z listov sme toho veľa nevytrieskali, lepšie išlo granátové jablko, a najlepšia bola ako vždy cvikla. "Maľovanie" búchaním do šupiek z cvikle je u nás už dlhodobo obľúbenou činnosťou, a rozhodne to odporúčame vyskúšať :-) 




piatok 7. júla 2017

Prečítané leto - O prázdninách

Prázdniny. Slovo v našej domácnosti zatiaľ asi nepochopené. Deti doma, mama doma, jedine tatovi trvá cesta z práce o pár minút menej. A možno, že toto leto sa s týmto výrazom budeme predsa len stretávať častejšie, lebo po týchto letných prázdninách nás čaká veľká vec. Maťko nastupuje do škôlky. Môžem už začať plakať? Fňuk.

Pre mňa sú synonymom prázdnin výlety. Nemusia byť nikam ďaleko. Stačí do najbližšieho lesa. A starí rodičia. A zmrzlina. Najlepšie pri návrate z lesa. A kúpanie. Pre chlapcov sú najdôležitejšie autá a dážď. Áno, Maťko chce zažiť cez prázdniny hlavne dážď, to je jeho priorita. Tento týždeň sa už darilo, bola prvá prázdninová búrka. Ale užili sme si aj to moje kúpanie, výlety a kopu, kopu zmrzliny.

V utorok sme si spravili správny prázdninový výlet. Zobrali sme bicykle a starkú, a vybrali sa do mesta. Do knižnice, kde sa konali prázdninové utorky, tentokrát s knihou Musíš si priniesť klobúk. Na konci nechýbala ani zmrzlina, samozrejme čokoládová (to aby bolo už z diaľky dobre vidieť, akí sú zbojníci od nej špinaví. Už som si sľúbila, že budúci rok im na leto nakúpim hnedé tričká :-))


A keďže návšteva knižnice sa nezaobíde bez množstva požičaných kníh, neobišli sme ani tentokrát naprázdno a doplnili sme naše "prázdninové" čítanie. Moja obľúbená detská kniha Cestou-necestou od Binderovcov je správna prázdninová, chýbať naozaj nesmela. Je tam všetko, čo majú dobré prázdniny mať. Výlet so súrodencom, kúpanie, zmrzlina, starí rodičia, a samozrejme Indiáni. Zornička prežíva to čo náš Maťko, posledné leto pred nástupom do škôlky. A Člup je zjavne veľký vzor pre zbojníkov. Tiež má najradšej čokoládovú zmrzlinu, a tiež sa dokáže riadne zašpiniť. Dokonca viac než zbojníci. 


Ale ako úplne prvá mi pri slove prázdniny okamžite napadla kniha Môj dedko Rýchly Šíp. Dokonale prázdninová. Pripomína mi moje prázdniny, keď sme s bratom chodievali na indiánsky tábor. Spanie v teepee, večery pri táboráku, jazda na koni či strieľanie z luku... krásne spomienky. Mám ale pocit, že medzi dnešnými deťmi už Indiáni nie sú veľmi v móde. Škoda. Možno ale toto leto si môžeme spraviť tak trošku indiánske. Aj keď sú zbojníci na tábory ešte primalí. Náš dedo, hoci sa nevolá Rýchly Šíp, už poctivo pripravuje spanie v stane a táborák, a kúsok je farma kde si zbojníci budú môcť vyskúšať aj tú jazdu na koni. To nás ale čaká až o pár týždňov.

Zatiaľ si môžeme ale vyrobiť aspoň indiánske čelenky. Cestou z utorkového výletu sme natrafili na krásne bažantie pierka, úplne sa nám hodili do tohoto týždňa. Ďalšie dni sme sa boli schladiť v parku. Štyri roky som tam márne hľadala pávie pierka, ale teraz, povzbudená utorkom, som si povedala, že tento týždeň bude pierkový. A ľaľa, na zemi leží krásne pávie pierko. A ľaľa, na druhý deň leží na zemi ďalšie pávie pierko. Zbojníci, asi silne ovplyvnení našim letným čítaním, si z pierka chceli hneď spraviť indiánsku čelenku a Maťko si tiež začal z konárikov vyrábať luk. Na tom luku ešte asi dlhšie popracujeme, ale čelenku, tú si môžeme vyrobiť hoci aj hneď.



Pôvodne som mala naplánované papierové pierka, ale našli sme toľko tých skutočných, že by to bola škoda nevyužiť. A tak si zbojníci - indiáni vyrobili svoje vlastné čelenky.




Pávie a bažantie pierka sme samozrejme nepomaľovali. A aby im nebolo ľúto, že ostali nevyužité, pridali sme ich k zvyšku našej zbierky pierok a spravili sme si aktivitku aj s nimi. Ako sa hovorí, vtáka spoznáš podľa peria. Hm, my sme mnohé síce skôr tipovali, ale zábava to bola :-) 



A nakoniec sme si spravili vlastnú domácu zmrzlináreň. To aby nás z toľkej zmrzliny neboleli brušká a zuby (Pozdravujem svojho zubára, a sľubujem, že už ho nikdy nevydesím boľavým zubom z 9 kopčekov zmrzliny. Teda, jeho vlastne prekvapilo len množstvo zmrzliny, zub vydesil mňa). Takú príjemne farebnú a teplú - z vlny. Aspoň si zbojníci môžu precvičiť počítanie pri naberaní kopčekov a platení za ne. Takže, dva kopčeky vanilkovej a dva čokoládovej? Alebo radšej jeden jahodový a štyri čučoriedkové? Dobrú chuť!





sobota 1. júla 2017

Ako sa farby pomiešali II

Keďže aktivity zahŕňajúce akékoľvek tekutiny sú v našej domácnosti extrémne populárne, v miešaní farieb sme museli pokračovať. Tentokrát sme to vyskúšali s mliekom. Prvý pokus kedysi dávno pradávno nevyšiel podľa našich očakávaní, farby sa síce pekne miešali, ale nebolo to úplne ono. Možno aj kvôli tomu, že sme nemali klasické kravské mlieko, ale ovsené. Vďaka rodinnej návšteve sa ale u nás v chladničke zrazu objavilo kravské mlieko, ktoré sa avšak u nás nepije, a ja som hneď túto príležitosť musela využiť. Tentokrát sme zmenili jeden malý detail a čistiaci prostriedok na riad sme pridali priamo k mlieku. Farby sme použili opäť naše obľúbené potravinárske. 





S čistiacim prostriedkom to bola hneď väčšia zábava. Okrem iného, keď sa zmes poriadne premiešala, vytvárali sa aj menšie bubliny. Vedeli ste, že sa na ne dá maľovať a vzniká zaujímavý efekt?





Existuje viacero variácií maľovania do mlieka, s čistiacim prostriedkom, s olejom, priamo v mlieku alebo len na vatovej tyčinke či špajdli. Viac podôb jednej aktivity, aby to nebolo vždy rovnaké, a neomrzí to asi nikdy :-)