Prečítané leto - O ponožkách a topánkach

Spolu s Pipi Dlhou Pančuchou sme sa z ostrovov priplavili rovno do ôsmeho týždňa Prečítaného leta. Akosi to leto rýchlo letí (a pláva). 

Okrem množstva básničiek o ponožkách, podkolienkach, topánkach i papučkách nechýbal ani obľúbený Dobby. Zbojníci vytiahli sami od seba zrovna Harryho Pottera a tajomnú komnatu, vraj si to chcú opäť prečítať. Celú sériu Harryho Pottera sme totiž dočítali asi tak v máji a už im naozaj veľmi chýbal. A táto kniha je okrem iného výborná zámienka na vzájomné obhadzovanie sa ponožkami. To je inak taký malý hrdinský čin, oni sa tak vlastne navzájom zachraňujú :-)  

No a nechýbala ani aktivita venovaná jednej z aktuálne obľúbených zbojníckych tém - Rimanom. Tentokrát sme sa im pozreli na nohy. Ponožky síce veľmi nenosili, ale topánky áno. A podobné sandále sme si vyskúšali vyrobiť. Kým sa nezačali trhať (ešte pred odfotením), tak nevyzerali úplne najhoršie. No ale na prázdniny im nabalím predsa len radšej tenisky :-) 

Prečítané leto - O ostrovoch

Ostrovy sa u nás doma spájajú najmä s veľkými pokladmi plnými zlata, diamantov a iných drahých kameňov. A s pirátmi. Ale ostrovy neslúžia len ako úkryt pre drahocenný poklad. Na svete existujú tisícky rôznorodých ostrovov, niekde žili Vikingovia, z niektorého zase odplával Titanic, iné objavili moreplavci v stredoveku a ďalšie poznáme len krátko. 

Aby sme ale z kuchyne nespravili rovný skok niekam doprostred oceánu, radšej sme si spravili malé premostenie. V pondelok sme ostali ešte v kuchyni a upiekli si cuketové lodičky na rozbúrenej zemiakovej kaši. Tými sme sa preplavili rovno na ostrov pokladov.

Z ostrova pokladov, ktorý sa pri hre objavoval (nielen) celý tento týždeň, sme sa presunuli na skutočnejšie ostrovy. Prezreli sme si mapy aj glóbus a hľadali rôzne ostrovy. Najskôr len tak, a potom niektoré konkrétne. Island a jeho gejzíry, Nový Zéland s ovečkami či Madagaskar s baobabmi a lemurmi. Ale toto geografické okienko nešlo len jedným smerom, potom sa zabávali tak, že vyhľadávali malé ostrovy a moria - aby som ich následne musela hľadať ja :-) 

Inak bol celý týždeň hlavne o vode a lodiach, bez ktorých by ostrovy pre zbojníkov neboli tým čím sú. Vode tej reálnej a lodiach z lega. A ešte Vikingoch. Aj Štikút predsa žil na ostrove...

Štikúta sme síce tentokrát nečítali (aj keď sa k nemu iste ešte niekedy vrátime a prečítame si celú sériu ešte raz), ale zakotvili sme na ostrove Kurekuredut spolu s Pipi. Pipi Dlhou Pančuchou. To asi aby sme sa pripravili na budúci týždeň o ponožkách :-) 

Prečítané leto - O kuchyni

Šiesty týždeň Prečítaného leta je za nami a tentokrát sme ho strávili v kuchyni. Začiatok týždňa začal ideálne. Príjemným schladením. Pretože keď je príliš teplo, často nechutí ani jesť. A variť či piecť už vôbec nie. Tak sme to využili a týždeň začali palacinkami. Tie sme tento týždeň stihli rovno dvakrát....pretože palacinky a koláče a pečenie ich vždy stopercentne pritiahnu do kuchyne pomáhať.

Síce sa hovorí, že s jedlom sa hrať nemáme...ale prečo vlastne nie? Kým to napokon skončí chutné v žalúdku...Minulý rok sme sa trochu venovali sladkému a najmä čokoláde, dva roky predtým zase pečeniu, ale takisto sladkému. A keďže aktuálne zbojníkov veľmi baví kniha o ovocí a zelenine, tak sme si to tentokrát spravili trochu zdravšie zeleninovejšie. Keď si človek sám nakrája zeleninu podľa výberu a poukladá si ju podľa svojej fantázie, hneď aj lepšie chutí... 

Palacinkové umenie sa ale tento rok nekonalo. Zato zjavne prebiehali preteky o to, kto naplní palacinku väčším množstvom plniek a zvládne ju zjesť.  Rozhodne nič fotogenické :-) 

A k tomu všetkému čítanie o kuchynských výtvoroch, väčšinou katastrofálnych (občas mám pri ich čítaní pocit, že ma asi sledovali v kuchyni :-)). Aj teraz sa naše cesto chystalo vybrať na vandrovku a utiecť z misky, ale našťastie sme nekonkurovali žiadnemu knižnému príbehu a neutieklo ďaleko. 

A trochu sme cestovali aj do minulosti a nazreli aj na obľúbený Titanic či k Rimanom, ktorí zbojníkov poslednou dobou veľmi zaujímajú. Každopádne, ich kuchyňa nie je nič pre nás a tak ostaneme radšej verní našim zeleninovým výtvorom :-) 

Koncom týždňa už prevládalo horúce počasie a tak sme ho zakončili niečím ľadovým a vychutnali si ho s pohárom domácej zmrzliny - z mrazených banánov, kakaa a trochy arašidového masla. Prajeme aj ostatným takéto príjemné zakončenie týždňa - či už pri zmrzline, palacinkách alebo "len" pri výbornom chladenom melóne... mňam :-) 

Prečítané leto - O tichu a načúvaní

Kam chodíte, keď túžite po tichu? My najradšej do lesa. Tiché a ukľudňujúce zvuky lesa, najmä žblnkotania lesných potôčikov... Tento týždeň sme si tiež užili stíšenie sa. Opustili sme lesy plné stromov a vydali sa do vyšších polôh. Zurčiaci horský potôčik avšak nemohol chýbať a pri jeho zvukoch sme zaspávali aj sa budili. 

Bez výletu do prírody by to veru tento týždeň nešlo, pretože nikde inde nie je taký kľud a ticho. No, možno ešte vo vesmíre :-) Ale k tomu sme sa tento týždeň nedostali... K tomuto tichu ale tiež viedla dlhá cesta. A keďže zbojníci sú tvory hlučné a aj 3-hodinovú cestu v aute dokážu kompletne celú prerozprávať (ocení každá mama s migrénou:-)), zahrali sme sa na ticho. Ako dlho vydržia? Najlepší bol Kubko, ktorý 300 metrov pred Pezinkom zahlásil, že on vydrží až do Pezinku. Ale vydržal :-)

Tento týždeň bol u nás celkovo najmä o oddychovaní a čítaní (pri čítaní je predsa tiež potrebné ticho a načúvanie:-)). Nechýbali ale ani aktivity. Vyskúšali sme si posunkovú abecedu podľa knihy Takto počujem a zahrali sa na mímov - hercov bez slov. 

Jedným z obľúbených zvukov, ktoré počujeme keď sa stíšime, je nádherny spev vtákov. Nielen tých, ktoré susedom švitoria na strome. (Aj keď možno búdky, ktoré sme vyrobili v minulom týždni o stromoch prilákajú nejakých vtáčikov aj k nám. Zatiaľ chodia len na krátke návštevy obzobávať čučoriedky). Ale aj z kníh - tých zvukových. Vytiahli sme obľúbené knihy o vtáčikoch a hádali, ktorý zvuk vydáva ktorý vták. Vyslúžila som si okrem iného jeden veľmi zdesený pohľad, keď som nerozoznala hlas bažanta. 

Ticho býva tiež pred búrkou. Aj také sme si užili a rovno pred spánkom, keď sme skúšali vnímať zvuky okolo nás. Hromy začali burácať a všetky vtáčiky stíchli. Nielen ticho pred búrkou nás vyzýva k ostražitosti. Občas je predzvesťou niečoho horšieho, ako napríklad v knihe Vojna, ktorá zmenila Rondo. Aj spievajúca oranžéria stíchla, keď do Ronda dorazila vojna, a po skončení vojny sa opäť rozospievala. 

A tak želáme ostatným vyváženosť, medzi tichom a hlučnou radosťou. Nech máte z každého tak akurát :-) 

Prečítané leto - O stromoch

Stromy a leto patria k sebe. Stačí si len zobrať nejakú knihu (napríklad o stromoch) a prečítať si ju v chladivom tieni košatého stromu. Alebo ešte lepšie na strome. Ak teda netrpíte strachom z výšok. Maťkov obľúbený domček na čerešni sme nechali v Pezinku, na dovolenku k starým rodičom sa zbaliť nedal. A tak sa musel postaviť nový. Tentokrát na lipe. 

Obaja zbojníci by po takomto domčeku túžili aj doma na záhrade. Bohužiaľ najväčší strom u nás má zatiaľ obvod ledva 20 centimetrov. Tak sme si na jednom odrezanom strome v lese podľa letokruhov spočítali, koľko rokov ešte asi budeme musieť počkať, kým naša čerešňa či jabloň budú schopné uniesť taký domček na strome. No, možno vnúčatá si ho raz užijú... 

Pri niektorých stromoch je ale ťažké určit, koľko rokov rástli. Aj taká dutina má však svoje čaro. A dá sa využiť - a pripraviť vtáčikom pekný domček, alebo aj dva. 

Minulý týždeň nám pribudla nová zbojnícka zábavka - streľba z luku. A tento týždeň sa Maťko rozhodol, že by rád strieľal jablká. Našťastie zo stromu, nie z niečej hlavy. Možné by to síce bolo, ale nebudeme predsa ničiť jablká, keď ich môžeme radšej zjesť. A tak sme si nakreslili strom s jablkami ako takými malými terčmi. A veru to bola náročná úloha (to strieľanie na cieľ, nie kreslenie). Hoci (takmer) všetky šípy skončili v korune stromu, do jablka sa z nejakých 40 pokusov zabodol len jeden jediný šíp. (Zato Maťko trafil 3x stred terča, ktorý sme nechali pod  tým našim stromovým terčom. Na jeho smolu to zrovna bolo miesto bez jabĺčka:-))

Vzdelávacích aktivít k stromom je snáď milión, a prsty ma trochu svrbeli aby sme niečo robili...ale keďže tento týždeň trávili zbojníci u starých rodičov, zábavy bolo viac ako dosť a ja som si radšej vyložila nohy (a prečítala knihu). Prezreli sme si ale dedovu záhradu a rôznorodosť listov. Trochu listov nám padlo aj za obeť, a potom sme si z nich vytvárali stromčeky.

A keď už sme mali listy odtrhnuté, využili sme ich ešte ako pastelky. 

Strom sme maľovali ale nielen pomocou chlorofylu. Využiť sa dá aj bublinková fólia. A tiež bublinky.