Prečítané leto - O spánku

Tento týždeň sa u nás niesol v oddychovom duchu. Lebo aj spánok je hlavne o oddychu. A tak sme nespravili takmer nič z toho, čo sme plánovali. Žiadne lapače snov, o zvieratkách, ich dĺžkach spánku a polohách sme tiež len čítali (aj keď netopieriu polohu sme museli aj vyskúšať) a na snový denník, kam by si zbojníci zakreslili svoje sny som mohla tiež zabudnúť, lebo "dnes sa mi nič nesnívalo" a "ja si nepamätám čo sa mi snívalo". Nesmel však chýbať utorok v knižnici, kde boli tentokrát aj úžasné žienky z Edudramy. A dva kopce kníh. 

Ale spravili sme si aspoň čaj o ôsmej, a vyskúšali bylinky, ktoré pomáhajú k dobrému spánku. Bolo ich treba ovoňať, potom zaliať horúcou vodou....a zase ovoňať. Ja osobne milujem horúcu paru unikajúcu z čerstvo zaliateho bylinkového čaju. Samozrejme sme aj ochutnávali, a nakoniec si zbojníci namiešali svoju vlastnú čajovú zmes na dobrú noc. 

Tu vyzerá, že čaj funguje. Asi 5 sekúnd.

Výsledok experimentu však dobre zhodnotiť nedokážem, keďže som zaspala ako prvá. Štyrikrát. Značka: Unavená matka. Na to, aby o deviatej večer zbojníci spali a namiesto spánku nerobili po posteli kotrmelce či sa hrali na rytierov, tak na to treba asi silnejšiu dávku vo väčších množstvách. Nakoniec však zaspali, a tak pribudla jedna fotka (ok, priznávam, tak teda štyri) do môjho veľmi obsiahleho albumu s názvom "zbojníci spia". Tu je dôkaz namiesto sľubov. A dobrú noc :-)

Prečítané leto - O schodoch a rebríkoch

Tento týždeň Prečítaného leta sme strávili na vysokej nohe. Ehm, vlastne s nohami vysoko nad zemou. Na rebríkoch a na schodoch (a iných preliezkach). 

Po čokoládovom týždni, kedy sme čítali Charlieho a jeho továreň na čokoládu sme sa konečne dostali k pokračovaniu tejto knihy, a týždeň o rebríkoch a schodoch sme tak začali trošku netypicky - s výťahom. Ale aj ten nás, podobne ako schody či rebríky, dokáže dostať do pekných výšok. Konkrétne tento sklenený až na obežnú dráhu Zeme. Potom sme sa už držali trošku viac pri zemi, aspoň v knihách. 

Leotoldu som tentokrát veruže nečítala. Prečítal nám ju celú Maťko :-)

Schody a rebríky nám slúžia na zdolávanie mnohých výšok, ktoré by inak boli ťažko zvládnuteľné. Majú ich hasiči, stavbári aj maliari. A určite aj rytieri. My sme si jeden rebrík (a aj nejaké tie schody) aj vytvorili, samozrejme z Lega, a použili ho na dobitie hradu. Bez neho by sme tú hlbokú vodnú priekopu veru nezdolali. 

So schodami (aj keď v týchto prípadoch hlavne s výťahmi) súvisia aj najvyššie budovy sveta, ktoré Maťka vždy fascinovali, tak sme si pripomenuli tie. Napríklad na najvyššie, 160. poschodie Burj Khalifa v Dubaji vedie "len" 2909 schodov. Skúsili sme si tipnúť a zoradiť niektoré naše miniatúry podľa počtu schodov. Najviac prekvapila Socha slobody, u nej sme očakávali tých schodov výrazne viac. 

A pri geografii a schodoch sme aj ostali. Pretože vo svete nájdeme množstvo nádherných miest, kde by sme mohli chodiť po schodoch a trvalo by nám to riadne dlho. Čo tak zbehnúť do Číny a zvládnuť 5164 schodov Čínskeho múru (tam aj späť, a rovno si pri tom zabehnúť maratón)? Alebo Levie schody na Srí Lanke, tie majú len 1200 schodov. Alebo vyskúšame zdolať najdlhšie schodisko na svete - 11 674 schodov v trošku bližšej lokalite - vo Švajčiarsku? Na to by sme asi potrebovali predsa len trošku lepšiu kondičku, aj keď teda Maťko tvrdí, že to by zvládol :-) Ešte pár rokov tréningu ale asi bude nevyhnutných...

Na zadnú stranu som napísala, kde sa nachádza miesto + ďalšie detaily (napr. počet schodov), a Maťko obrázky priraďoval k mape. 

Fotky som vytlačila z redbull.com

Nejaké tie schody sme ale aj zdolali, a zároveň si precvičili matematiku. Na rozhľadni na Veľkej Homole sa nachádza presne 120 schodov - a pekne v skupinkách po piatich. Jedno poschodie tvoria štyri skupinky schodov, takže rovných 20, a rozhľadňa má celých 6 poschodí. Maťkovi samozrejme jeden výstup nestačil, tak musel pridať ešte dva ďalšie - zvládli sme teda 360 schodov hore aj dole. A krásny výhľad na okolie sme získali ako bonus :-) 

Prečítané leto - O počasí - O vetre

Týždeň o počasí sme začali prečítaním knihy Odkiaľ fúka, a potom Maťko rozkázal, že už treba začať čítať Čarodejov dávnoveku. Takzvaný štikúto-absťák už bol zjavne prisilný :-) Prekvapivo sa tam hneď na začiatku objavila striga - v podobe mrazivého vetra. A už bolo smerovanie tohoto týždňa u nás jasné. Vietor, víchor či hurikán, v knihách sú všetky dobré. 

Na vietor mimo kníh si v tomto letnom počasí musíme ešte počkať, aj šarkan ešte veru vyčkáva na poličke. Ale pripraviť sa na neho môžeme. Vyrobili sme si teda takúto veternú ozdobu na terasu. Aby povievala, trošku cinkala a na slnku sa tvárila ako drahokam. 

Aj v knižnici zbojníci poctivo pracovali a výsledkom boli veterníky. Teda, takéto veterné vrtuľky, nie koláče. (A teraz mi napadlo, že týždeň zakončíme tými sladkými veterníkmi, mmm, to je ale výborný nápad :-)). A keďže teraz nefúka natoľko, aby sa nám roztočili, rozbehli sme sa ako vietor, a roztočili si ich sami.  

Na vietor sme sa zahrali ešte aj doma a rozfúkali sme po papieri farbičky. Vznikla lúka aj morskí ježkovia. Spomienky na dovolenku, také typicky letné. Zatiaľ ale na leto spomínať nemusíme a môžeme si užívať typicky letné počasie - slnečno a bezvetrie. Tak fúkaj, fúkaj, vetríček :-)

Edit deň po: Niekedy si stačí niečo želať. Pri takom extrémne teplom počasí sme sa rozhodli, že sa pôjdeme kúpať na Neusiedler See, a keď sme večer už odchádzali z pláže spraviť si ešte krátku prechádzku, zdvihol sa naozaj veľmi silný vietor. Možno až príliš silný :-D Ale my sme si ho veru užili :-) 

Akonáhle prišiel vietor, do pár minút sa začali na vlnách preháňať windsurferi aj kitesurferi. Aj oni túžobne čakali na vietor. A keď už sme boli v kraji veternej energie a videli sme množstvo veterných turbín, pripomenuli sme si, že aj vďaka vetru môžeme mať elektrickú energiu. 

Prečítané leto - O včelách

Tento týždeň Prečítaného leta to bzučalo a poletovalo. Včielky a chrobáky majú zbojníci radi, aj keď teda viac v knihách ako pri sebe. Radšej nech sa žiadna osa nepokúša preletieť ponad náš čitateľský kútik na terase. A pre istotu ani komár, mucha či včela. Na záhrade pri opeľovaní kvietkov (alebo akejkoľvek inej činnosti mimo štípania) ich ale vidíme a pozorujeme radi. A v knihách tiež. A pri čítaní sa napchávame plodmi, za ktoré im vďaka opeľovaniu vďačíme.

V knižnici sme dostali krásne chrobáčikovské pexeso, tak sme sa ho rovno aj zahrali. Tam sa to bzučiacim, lietajúcim, skákajúcim či loziacim hmyzom riadne hemžilo. Rozoznať jednotlivé chrobáčiky je veru fuška. 

K tým obľúbeným druhom hmyzu patria jednoznačne včely. Okrem toho, že sú pekné, obvykle človeka nepichnú a sú aj užitočné. Opeľujú a my ich môžeme pozorovať, ako sa ich vačky na zadných nohách pekne plnia. Na pozorovanie máme aj osie hniezdo, a presné tvary, ktoré osy vytvárajú, sú podobné tým včelím. Nádherná geometria. So zemiakovou pečiatkou sa ich pokúsime trocha napodobniť, ale veru ľahké to nie je. 

Nielen opeľovanie rastlín je pre nás užitočné. Vďaka včielkam máme aj med. Ale keďže doma med využívame predovšetkým ako liek (veď na jednu lyžičku medu musí pracovať 4-7 včielok celý svoj život) a od posledného nachladnutia je už veru dlhá doba, spravili sme si malú medovú ochutnávku. 

Do zimného obdobia sme sa vrátili aj vďaka výrobe sviečok z medzistienok. To je u nás taká predvianočná aktivita. Ale zbojníci ju majú radi, je jednoduchá a zároveň výsledok je vždy úžasný. A ku všetkému aj užitočný. Ako včielky.

No, a ako zavŕšiť včelí týždeň? Jednoznačne pohybom. Včely sa totiž dorozumievajú tak, že lietajú. Aj zbojníci radi lietajú. A vďaka predkresleným trasám môžu lietať a dorozumievať sa (alebo sa o to aspoň pokúšať) podobne ako včielky. 

Pomotaná včielka