Prečítané leto - O dopravných prostriedkoch

Dopravné prostriedky sú u zbojníkov (asi ako u väčšiny chlapcov) obľúbenou témou. Či už obrovské, rýchle alebo vikinské. Táto téma je podobne ako téma vody taká široká, že by sme na nej vedeli stráviť kľudne aj mesiac. Alebo aj štyri. Čítanie sa tentokrát nieslo predovšetkým vo vikinských vodách - dočítali sme Štikútove pamäti, posledný, dvanásty diel. Viac sa tam síce lietalo na drakoch než plavilo loďou, ale dopravný prostriedok ako dopravný prostriedok, no nie?
Do tohtotýždňovej knižnej kôpky sa pár kníh akosi nedostalo. Nestihli sme prečítať Ako si postaviť auto (za čo môže samozrejme Štikút), tak ho presúvame na ďalší týždeň. Tieto technické veci zbojníkov bavia (narozdiel odo mňa, ehm), takže ju nesmieme vynechať. Možno si podľa nej konečne postavia vysnívané auto. Zatiaľ si musia vystačiť s legom. Ale aj tam si pridávajú motorčeky a snažia sa svoje modely spojazdniť. Autá a nákladiaky takto fungujú, a loď by fungovala tiež, kebyže ju motor svojou váhou neťahá ku dnu. Hm, oni niečo určite ešte vymyslia, tým som si istá. 

Najzásadnejšou otázkou ostáva, ako to všetko vlastne funguje? Mňa sa radšej nepýtajte. Stihli sme nazrieť do vnútra najmä lodí a tatov model štvortaktového motora nám pomohla objasniť Mamutia kniha techniky. Moje znalosti z autoškoly sú už totiž dávno fuč. Ešteže máme tie knihy...

Nesmel chýbať ani výlet do Múzea dopravy v Bratislave. Staré autá, motorky, vlaky ale aj lode. Je tam všetko. Čím sú zbojníci starší, tým viac vedia oceniť rôzne technické vecičky (a tým nemyslím len hranie sa s autíčkami), a ja musím priznať, že Maťkovi už prestávam stíhať. 

No a aký dopravný prostriedok je najlepší? Jednoznačne bicykel, no nie? Ale aký je najrýchlejší? Spravili sme si veľké porovnanie, podľa toho, koľko daný dopravný prostriedok prejde za hodinu. Jedna z najlepších vecí na týchto porovnaniach sú extrémy, to, čo sa nezmestí medzi všetko ostatné. Maťko sa snažil usporiadať všetko relatívne vedľa seba (10 cm = 10 km/hod), takže keď sme napokon všetko položili podľa skutočných čísiel, také lietadlo zaparkovalo až pred vedľajším domom a keby chceme dať raketu na miesto kam patrí, tak pri preliezaní susedovho plota by sme boli ledva v polovici cesty. To je už ale poriadna rýchlosť, že? :-) 

A keď už sme zistili, že najďalej sa vieme dostať najlepšie lietadlom (vzhľadom k tomu, že sa nechystáme ani na Mesiac ani na Mars), tak si niekam zaletíme. Kam až doletíme? Do Londýna, New Yorku, alebo nebodaj až do Melbourne? S naším papierovým lietadlom veru ledva do Košíc. Melbourne ani Rio de Janeiro nehrozia, to si uvedomíme, len čo ich nakreslíme. Pri našej mierke 10 cm = 100 km sme napokon veru mimo Európy nikam nedoleteli. No, treba sa asi naučiť stavať lepšie papierové lietadlá, a počkať na lepší vietor, a potom sa môžeme poprechádzať aj po Toronte či Tokiu. Ak nám teda dážď nezmyje naše letiská. 

Košice - blízko, čo by papierovým lietadlom dohodil.

Prečítané leto - O bábätkách

Bábätká sú všade, majú ich nielen ľudia, zvieratá, či také strašné stvorenia ako je Gruffalo, ale aj nežné zelené rastlinky, aj keď samozrejme nie také, aké si ich v prvom momente predstavíme. Zbojníci už ale bábätká dávno nie sú, a tak sme si trochu pripomenuli doby, keď ešte bábätkami boli. Hneď na začiatku týždňa mi sociálna sieť vyhodila spomienku na malého Maťka, a veruže sa sám nespoznal. Takže hor sa na fotky a môžeme hádať kto je vlastne kto :-)

A aké veľké sú vlastne tie bábätká? V brušku maličké - v dvoch mesiacoch ako čučoriedka, o päť mesiacov neskôr ako taký malý melónik. A keď sa narodia? Koľko vážia? Predsa ako 3 veľké a jeden polovičný balík múky :-) 

Keďže v knihe Čo baby nedokážu sa objavilo aj predčasniatko, odskúšali sme si aj nižšiu váhu - 2,5 kg. Na prvý pohľad sa to síce zbojníkom nezdalo ako veľký rozdiel, ale vlastne sme odobrali jeden zo štyroch balíčkov - a keďže ten kilový, išlo viac ako o štvrtinu váhy. A to majú predčasniatka často ešte výrazne nižšiu váhu. 

A nesmieme zabudnúť na výšku. 50 centimetrové bábätko - 50 centimetrová červeno-modrá montessori tyč. Teda vlastne, my máme červeno-prírodné. Ale na dĺžke sa nič nemení. Narástli veru.

Na zvieracie mláďatká sme narážali všade. Hlavne tie vtáčie. Dokonca v parku sa nám vyliahli mladé pávy. Na záhrade sme zase natrafili na mravenisko. Krásny príklad toho, aké sú mravce starostlivé. Ak sú po vykopaní časti mraveniska kukly (alebo aj vajíčka) ohrozené, mravce neváhajú ani sekundu a začnú ich odnášať do bezpečia. Skúšali sme počítať, ako dlho im to potrvá. Do minúty bola väčšina kukiel späť pod zemou a do dvoch minút už takmer všetky. 

A nezabudli sme ani na rastlinné bábätká. Nielen zo semienok, za ten týždeň nám krásne naklíčila reďkovka, ale aj z listu. Maťko chcel listu - bábätku dorobiť ešte očká a ústa, ako sú aj na obálke Kto rastie v parku, ale maľovať na rastlinu som nechcela a nalepovacie očká sa niekde zatúlali. Tak možno kým sa zakorení, tak na nás začne aj žmurkať a usmievať sa :-)

Prečítané leto - O čokoláde

Jednoznačne najsladší týždeň Prečítaného leta. Čokoládový. Mňam. Začali sme ho čokoládovou zmrzlinou a ukončíme čokoládovým fondue, alebo aspoň horúcou čokoládou v jednej z našich obľúbených čokokaviarní. A aj prečítané knihy boli sladké. Záhadné, napínavé, dobrodružné aj poučné, ale zároveň čokoládovo sladučké.

269 dní dažďa nám prepojilo týždeň o vode s týždňom o čokoláde. Dať čokoládový darček priateľovi je sladký nápad, zbojníci taký vždy ocenia. My sme si dali vlastný darček a nakúpili sme množstvo čokolád. Horké, mliečne aj nečokoládové biele. Najskôr ich bolo treba ochutnať. Je sladká, horká, alebo dokonca až kyslá? Existuje aj slaná čokoláda? Klasickú ochutnávku sme zvládli už predtým v knižnici, tak sme si to doma sťažili a snažili sa jednotlivé vzorky priradiť k percentuálnym podielom kakaovej sušiny. Samozrejme sme ich aj ovoniavali a sledovali farbu. A nesmelo chýbať ani kakaové maslo a kakaové bôby. Myslíte, že zbojníkom chutili rovnako ako čokoláda? :-)

Ochutnávka v knižnici

A čo s toľkou čokoládou? Každá mama vie, ako krásne čokoláda farbí. Nielen tvár, ruky a snehobiele tričká (ešte som sa stále nepoučila), ale aj papier. Skúšali ste už niekedy kresliť kúskom čokolády? Ak nakreslíte čokoládovú tortu, tak nielenže vyzerá ako čokoládová torta, ale aj tak vonia. A určite aj chutí. Najlepšie sa kreslí horkou čokoládou, nielenže zanechá peknú stopu, ale aj sa najmenej topí a rozmazáva. Ale keď už sa počas kreslenia roztopí, môžeme na papieri zanechať aj odtlačok svojej dlane :-) Mimochodom, to, čo je nakreslené vedľa čokoládovej torty je presne tá vôňa, ktorú hľadal chlapec, ktorý hľadal vôňu čokolády...aj s hviezdičkami.

Počas čítania o Totálne ohromujúcej čokoláde nás zaujali najmä staroveké kultúry Mayov a Aztékov, vďaka ktorým si dnes môžeme na čokoláde pochutnávať, tak sme si prečítali ešte aj o nich. A skúsili sme kakaové bôby použiť ako platidlo. Za koľko kakaových bôbov by ste bratovi predali tabuľku čokolády?

A na záver tohoto sladkého a voňavého týždňa sme sa zabavili s čokoládovou plastelínou. Inteligentnou zjavne. Alebo to bol čokoládový sliz? Stačilo zmiešať balíček pudingu, samozrejme čokoládového, približne hrnček kukuričného škrobu a 1/3 pohára vody. Nech už to bolo čokoľvek, bol to rozhodne zaujímavý materiál. Trochu sa trhal, trochu mrvil, trochu lepil, trochu roztekal. Keď sme sa ho dotkli, stal sa matným a po chvíľke sa zase krásne leskol. Keby pridáme ešte trochu škrobu asi by bol plastelínovejší, ale nám sa zapáčil aj v takejto podobe. Zábava na dlhú dobu garantovaná :-)

Prečítané leto - O vode III.

Prázdniny sú už tu a hneď prvý týždeň Prečítaného leta začíname témou vody. Veď kto by nemal chuť osláviť začiatok leta a prázdnin skokom do mora či do jazera?

My sme si posledné dva týždne užívali na dovolenke, vlastne rovno dvoch, takže voda nás sprevádzala každý deň. Užili sme si ju dosýta pri kúpaní sa v mori, aj malom detskom bazéniku, pri splavovaní rieky na nafukovacom člne aj pri plavbe loďou na ostrov. Po cyklochodníku popri rieke sme sa doviezli ku krásnemu zatopenému lomu. Spoznali morské živočíchy v Aquarium v Pule a pozreli si kŕmenie žralokov. A mrkli sme sa aj na morských ježkov, lebo dovtedy sme ich videli len v podobe ostňov v mojej nohe. A zažili sme jednu príjemnú letnú búrku...

S vodou sme sa trochu samozrejme aj zahrali. Vytvorili sme si farebné bubliny a poobtláčali ich na papier.

Zábava to síce bola, ale nie až tak osviežujúca, ako sa na horúci letný deň patrí. Zachránilo to striekanie vody zo záhradnej hadice, a tak nečudo, že sme sa nielen príjemne osviežili, ale nám vznikli aj nádherné dúhy.

A potom sme si dúhu aj zamrazili. Keďže deštruktívne aktivity u nás majú svoje stále miesto, následne ju roztrieskali kladivom na maličké kúsky. Len škoda, že tie kúsočky ľadu nevydržali na slnku dlhšie, takéto farebné a lesklé drahokamy - poklady sa mojim malým pirátom páčia.

A keď už som pri pirátoch. Posledné mesiace sa u nás číta predovšetkým Štikút. So Štikútom si človek tiež užije vodu, plaví sa na plachetnici, kúpe sa v mori aj potápa. Aj keď nie zrovna tak, ako by si želal. Draky boli vždy láska, a keď sa k množstvu drakov pridá ešte aj dobrodružstvo (a to k nim veru patrí), je to správny mix pre nejedného zbojníka. A tak si u nás nažívame spolu so Štikútom. A keď malí vikinskí hrdinovia vyhrajú v náročnom boji, musia si novonadobudnuté územie označiť svojou vlajkou. Pirátskou vlajkou.

Aby sme sa stali správnymi námorníkmi, je potrebné vedieť sa orientovať na mori. Kompas so sebou síce nemáme, ale prezreli sme si aspoň rôzne vlajky, morzeovku a vyskúšali aj nejaký ten námornícky uzol. 

A tu, moja riadne okresaná kôpka kníh na prvý týždeň. (ešteže cestujeme autom, ehm). Našťastie v knižnici bol práve posledný diel Štikúta vypožičaný a musíme si na neho počkať, a tak sme sa dostali aj k iným, nádherným knihám o vode. Hlbokomorské rozprávky sme nakoniec prečítať nestihli, ale aspoň nám ich audioverzia spríjemnila dlhé cestovanie.                                                                       

A kto by si chcel s nami zaspomínať aj na predchádzajúce týždne o vode, tu sú...      
Prečítané leto - O vode 2018
Prečítané leto - O vode 2017