nedeľa 23. augusta 2020

Prečítané leto - O ponožkách a topánkach

Spolu s Pipi Dlhou Pančuchou sme sa z ostrovov priplavili rovno do ôsmeho týždňa Prečítaného leta. Akosi to leto rýchlo letí (a pláva). 

Okrem množstva básničiek o ponožkách, podkolienkach, topánkach i papučkách nechýbal ani obľúbený Dobby. Zbojníci vytiahli sami od seba zrovna Harryho Pottera a tajomnú komnatu, vraj si to chcú opäť prečítať. Celú sériu Harryho Pottera sme totiž dočítali asi tak v máji a už im naozaj veľmi chýbal. A táto kniha je okrem iného výborná zámienka na vzájomné obhadzovanie sa ponožkami. To je inak taký malý hrdinský čin, oni sa tak vlastne navzájom zachraňujú :-)  



No a nechýbala ani aktivita venovaná jednej z aktuálne obľúbených zbojníckych tém - Rimanom. Tentokrát sme sa im pozreli na nohy. Ponožky síce veľmi nenosili, ale topánky áno. A podobné sandále sme si vyskúšali vyrobiť. Kým sa nezačali trhať (ešte pred odfotením), tak nevyzerali úplne najhoršie. No ale na prázdniny im nabalím predsa len radšej tenisky :-) 





nedeľa 16. augusta 2020

Prečítané leto - O ostrovoch

Ostrovy sa u nás doma spájajú najmä s veľkými pokladmi plnými zlata, diamantov a iných drahých kameňov. A s pirátmi. Ale ostrovy neslúžia len ako úkryt pre drahocenný poklad. Na svete existujú tisícky rôznorodých ostrovov, niekde žili Vikingovia, z niektorého zase odplával Titanic, iné objavili moreplavci v stredoveku a ďalšie poznáme len krátko. 

Aby sme ale z kuchyne nespravili rovný skok niekam doprostred oceánu, radšej sme si spravili malé premostenie. V pondelok sme ostali ešte v kuchyni a upiekli si cuketové lodičky na rozbúrenej zemiakovej kaši. Tými sme sa preplavili rovno na ostrov pokladov.


Z ostrova pokladov, ktorý sa pri hre objavoval (nielen) celý tento týždeň, sme sa presunuli na skutočnejšie ostrovy. Prezreli sme si mapy aj glóbus a hľadali rôzne ostrovy. Najskôr len tak, a potom niektoré konkrétne. Island a jeho gejzíry, Nový Zéland s ovečkami či Madagaskar s baobabmi a lemurmi. Ale toto geografické okienko nešlo len jedným smerom, potom sa zabávali tak, že vyhľadávali malé ostrovy a moria - aby som ich následne musela hľadať ja :-) 



Inak bol celý týždeň hlavne o vode a lodiach, bez ktorých by ostrovy pre zbojníkov neboli tým čím sú. Vode tej reálnej a lodiach z lega. A ešte Vikingoch. Aj Štikút predsa žil na ostrove...




Štikúta sme síce tentokrát nečítali (aj keď sa k nemu iste ešte niekedy vrátime a prečítame si celú sériu ešte raz), ale zakotvili sme na ostrove Kurekuredut spolu s Pipi. Pipi Dlhou Pančuchou. To asi aby sme sa pripravili na budúci týždeň o ponožkách :-) 



nedeľa 9. augusta 2020

Prečítané leto - O kuchyni

Šiesty týždeň Prečítaného leta je za nami a tentokrát sme ho strávili v kuchyni. Začiatok týždňa začal ideálne. Príjemným schladením. Pretože keď je príliš teplo, často nechutí ani jesť. A variť či piecť už vôbec nie. Tak sme to využili a týždeň začali palacinkami. Tie sme tento týždeň stihli rovno dvakrát....pretože palacinky a koláče a pečenie ich vždy stopercentne pritiahnu do kuchyne pomáhať.
Síce sa hovorí, že s jedlom sa hrať nemáme...ale prečo vlastne nie? Kým to napokon skončí chutné v žalúdku...Minulý rok sme sa trochu venovali sladkému a najmä čokoláde, dva roky predtým zase pečeniu, ale takisto sladkému. A keďže aktuálne zbojníkov veľmi baví kniha o ovocí a zelenine, tak sme si to tentokrát spravili trochu zdravšie zeleninovejšie. Keď si človek sám nakrája zeleninu podľa výberu a poukladá si ju podľa svojej fantázie, hneď aj lepšie chutí... 
Palacinkové umenie sa ale tento rok nekonalo. Zato zjavne prebiehali preteky o to, kto naplní palacinku väčším množstvom plniek a zvládne ju zjesť.  Rozhodne nič fotogenické :-) 
A k tomu všetkému čítanie o kuchynských výtvoroch, väčšinou katastrofálnych (občas mám pri ich čítaní pocit, že ma asi sledovali v kuchyni :-)). Aj teraz sa naše cesto chystalo vybrať na vandrovku a utiecť z misky, ale našťastie sme nekonkurovali žiadnemu knižnému príbehu a neutieklo ďaleko. 
A trochu sme cestovali aj do minulosti a nazreli aj na obľúbený Titanic či k Rimanom, ktorí zbojníkov poslednou dobou veľmi zaujímajú. Každopádne, ich kuchyňa nie je nič pre nás a tak ostaneme radšej verní našim zeleninovým výtvorom :-) 

nedeľa 2. augusta 2020

Prečítané leto - O tichu a načúvaní

Kam chodíte, keď túžite po tichu? My najradšej do lesa. Tiché a ukľudňujúce zvuky lesa, najmä žblnkotania lesných potôčikov... Tento týždeň sme si tiež užili stíšenie sa. Opustili sme lesy plné stromov a vydali sa do vyšších polôh. Zurčiaci horský potôčik avšak nemohol chýbať a pri jeho zvukoch sme zaspávali aj sa budili. 




Bez výletu do prírody by to veru tento týždeň nešlo, pretože nikde inde nie je taký kľud a ticho. No, možno ešte vo vesmíre :-) Ale k tomu sme sa tento týždeň nedostali... K tomuto tichu ale tiež viedla dlhá cesta. A keďže zbojníci sú tvory hlučné a aj 3-hodinovú cestu v aute dokážu kompletne celú prerozprávať (ocení každá mama s migrénou:-)), zahrali sme sa na ticho. Ako dlho vydržia? Najlepší bol Kubko, ktorý 300 metrov pred Pezinkom zahlásil, že on vydrží až do Pezinku. Ale vydržal :-)

Tento týždeň bol u nás celkovo najmä o oddychovaní a čítaní (pri čítaní je predsa tiež potrebné ticho a načúvanie:-)). Nechýbali ale ani aktivity. Vyskúšali sme si posunkovú abecedu podľa knihy Takto počujem a zahrali sa na mímov - hercov bez slov. 



Jedným z obľúbených zvukov, ktoré počujeme keď sa stíšime, je nádherny spev vtákov. Nielen tých, ktoré susedom švitoria na strome. (Aj keď možno búdky, ktoré sme vyrobili v minulom týždni o stromoch prilákajú nejakých vtáčikov aj k nám. Zatiaľ chodia len na krátke návštevy obzobávať čučoriedky). Ale aj z kníh - tých zvukových. Vytiahli sme obľúbené knihy o vtáčikoch a hádali, ktorý zvuk vydáva ktorý vták. Vyslúžila som si okrem iného jeden veľmi zdesený pohľad, keď som nerozoznala hlas bažanta. 


Ticho býva tiež pred búrkou. Aj také sme si užili a rovno pred spánkom, keď sme skúšali vnímať zvuky okolo nás. Hromy začali burácať a všetky vtáčiky stíchli. Nielen ticho pred búrkou nás vyzýva k ostražitosti. Občas je predzvesťou niečoho horšieho, ako napríklad v knihe Vojna, ktorá zmenila Rondo. Aj spievajúca oranžéria stíchla, keď do Ronda dorazila vojna, a po skončení vojny sa opäť rozospievala. 





A tak želáme ostatným vyváženosť, medzi tichom a hlučnou radosťou. Nech máte z každého tak akurát :-)