Prečítané leto - O zvieratách

Predposledný týždeň Prečítaného leta sa u nás štekalo, vrčalo, revalo, mňaukalo...ako vlastne stále. Zbojníci sa často hrajú na zvieratá, najčastejšie sú to rôzne mačkovité šelmy, psy, nosorožce, hady či dinosaury. A keďže tých zverov žije u nás veľa (vrátané tých divých), spravili sme si zvieraciu olympiádu. A čosi nové sme sa pri nej aj naučili. Ale k tomu trošku neskôr.

Na správnej olympiáde totiž nemôžu chýbať medaily. Vystrihla som papierové kruhy a zbojníci dorobili dierku na šnúrku a odtlačili stopy rôznych zvierat. Niektoré boli ale ťažko rozoznateľné, tak sme nakoniec ešte dolepili vytlačené stopy. 

A keďže zvieracie stopy zaujali, tak sme sa s nimi zahrali ešte trošku viac. Spravili sme si malú priraďovačku a hrali sa s plastelínou. Tá bavila úplne najviac. Najskôr sme si do nej len odtláčali jednotlivé labky, nôžky a kopýtka, potom sme si dávali hádanky, komu patria ktoré odtlačky a keďže to už bolo potom vraj príliš ľahké, nakoniec sme odtláčali aj iné časti tela ako napríklad hlavu či srsť :-) 

A potom už mohla olympiáda začať. Niektoré medaily boli až za splnenie viacerých disciplín. Napríklad taká "žabia" mediala zahŕňala nielen skoky ako žaba, ale vyskúšali sme si aj skákanie na jednej nohe či ako klokan. Vyznačili sme si 9 metrov, ktoré vraj klokan dokáže preskočiť na jedenkrát...a hop (my sme to na jedenkrát samozrejme nedali :-)). Beh zahŕňal rýchly beh ako gepard, cval ako kôň a chôdzu smerom dozadu, ako rak. Na zisk "vtáčej" medaile bolo potrebné stáť na jednej nohe ako bociany, spraviť lastovičku a mávať rýchlo krídlami (vlastne rukami) ako kolibríky. Opice tiež liezli (po nábytku), slony dupali (ešteže už nebývame v paneláku), kačky chodili svojou kačacou chôdzou, mačky ukázali mačací chrbát a chameleóny zase rýchlo vyplazovali jazyky...

Potom sme si o zvieratách a ich rekordoch čosi aj prečítali. Najviac zaujali samozrejme mačkovité šelmy s behom a skákaním, zabavili sme sa napríklad na vyplazovaní jazyku chameleóna. Dozvedeli sme sa aj, že mečúň dokáže plávať rýchlo ako auto na D1 medzi Bratislavou a Trnavou a sup lieta tak vysoko ako lietadlá. Lietať ale nevieme vôbec, a s autom sa radšej predbiehať nebudeme ani na parkovisku. Vyskúšali sme aj zadržať dych, ale 15 sekúnd sa so 6 hodinami u morského hada nedá veru porovnávať (je to len 1440 krát menej:-)). Nezvládame ani disciplínu "koala". O titul "najväčší spáč" v našej domácnosti môžu súťažiť jedine náš pes s mužom. Zbojníci sú na opačnej strane barikády. Narozdiel od koaly, ktorá prespí 18 hodín denne, zbojníci občas nedajú ani len tú polovicu.

Prečítané leto - O vode

Naša najobľúbenejšia téma - voda je tu. Voda je tak veľmi široká (a hlavne hlboká) téma, že by sme sa jej vedeli venovať kľudne aj celé prázdniny. Hlavne veľa kúpania, čvachtania, striekania, prelievania, oblievania, zalievania....čohokoľvek, pričom je veľa vody. Zbojníci sú obaja vodné živly a akékoľvek vodné hrátky sú u nás veľmi obľúbené. A vodná tématika sa jednoznačne prelína i našimi obľúbenými knihami. Medzi ne určite patria aj Hlbomorské rozprávky, Dobré ráno, pramienok či Ema a ružová veľryba (ktorú prečítame vždy na jeden dych).

Vodný týždeň sme začali rodinne a aktívne. Splavom rieky, našim prvým spoločným. Deti si užívali, muž vesloval, a ja som mu to kazila. Klasické rozdelenie práce v našej rodine.

Okrem plavenia sa po rieke treba tiež vedieť liezť po povrazovom rebríku, tak ako plavčík Janek.

Samozrejme, nesmelo chýbať ani prelievanie, nalievanie, striekanie a iné hrátky s vodou a ľadom. Ľad je celkovo ideálna forma vody na hru v týchto teplách, nevydrží síce veľmi dlho, ale príjemne schladí.

Pri stavbe malých jazierok a priehrad na rieke sme občas museli naháňať aj odplavenú topánku alebo plastovú tatrovku. Ale ako to, že voda neodplavila aj kamene, z ktorých sme stavali? Doma sme si vyskúšali, čo pláva na hladine a čo klesne ihneď ku dnu. Vysvetlili sme si akú úlohu zohráva hmotnosť a akú rolu má vzduch a overili sme si rôzne alternatívy - napríklad prečo sa ťažká keramická miska neponorí...a ako rýchlo klesne ku dnu, keď ju naplníme.

A keď už sme vedeli čo sa potopí a čo sa udrží bez problémov na hladine, nebol problém vyrobiť si lodičku a maják. Z korku, aby dobre plávali. Zbojníci si rozdelili úlohy - Maťko vystrihoval plachtu a maľoval maják, Kubko sa postaral o dokončenie plachetnice.

A čo by to bolo za more bez nejakého plávajúceho živočícha? Skúsili sme si teda ešte vyčarovať medúzu. Z igelitového vrecúška. Ale v zajatí trpela, potrebovala by veru väčšie životné priestory než sme jej poskytli my. Budeme asi musieť prehľadať pivnice u starých rodičov, možno jej nájdeme priestrannejší domov, kde bude môcť všetky svoje chápadlá ukázať v plnej kráse.

Filcovej rybičke sme našťastie poskytli viac priestoru na plávanie. Zbojníci sa trochu potrápili s plutvami (jedna ryba a toľko rôznych typov plutiev, och), ale nakoniec skončila správne zložená.

Okrem iných kníh sme sa tento týždeň dostali aj k Ceste domov, knihe o tučniačikovi žijúcom na južnom póle. Keďže zbojníci si tento rok prvýkrát zažili, čo to znamená slaná morská voda, trošku sme sa zamerali práve na túto jej vlastnosť. Sú slané aj ľadové kryhy, ktoré plávajú v slanom oceáne? Spravili sme si malý pokus. Dali sme do mrazničky slanú vodu a počkali sme, čo to spraví. Po vytiahnutí z chladničky nás čakal kus ľadu a nezamrznutá voda - veľmi slaná nezamrznutá voda. A ľad? Skúšali sme ho obliznúť - soľ bolo cítiť len naozaj máličko. 

A keďže voda sa vie zmeniť nielen na ľad, ale aj na paru, z ktorej potom vznikne dážď, tak aký je vlastne dážď, keď väčšina vody na zemi je slaná? Aj malí zbojníci vedia, že slaný nie je. Dokonca ani pri mori nie. Tak sme si do misky dali slanú vodu - a vyčkali čo sa stane. Voda sa vyparila, ale bez soli. Vyzerá to tak, že soľ sa kamaráti len s vodou v kvapalnom skupenstve - a tú majú najradšej aj zbojníci :-)

Nočnou cestičkou

Počas týždňa o tme sme si s Maťkom spravili malú nočnú prechádzku popri rieke. Bez Kubka, lebo bol naozaj veľmi unavený a nevydržal byť hore. A keďže sa Maťkovi veľmi páčilo, naplánovali sme si ešte jedno nočné dobrodružstvo, tentokrát naozaj veľké. Využili sme našu dovolenku na Morave. Slnko už zapadlo, keď sme štartovali od Múzea Bedřicha Smetany. Lesnou cestičkou sme sa vydali priamo na hrad Helfštýn. Vyzbrojení čelovkami. Cesta bola dosť strmá, ale zbojníci poctivo šľapali, dokonca aj Kubko to zvládol sám až na úplný vrchol, kde nás privítal hrad so zatvorenými bránami. Hoci po ceste hore obloha ešte nebola úplne tmavá, vysoké stromy v lese sa postarali o naozaj čiernočiernu tmu. Občas v kroví niečo zapraskalo, zašušťalo. Väčšinou nejaký vták. Najviac som sa ale bála asi ja :-) 

Po dosiahnutí vrcholu sme si celý Helfštýn obehli okolo hradieb a potom sa vydali na spiatočnú cestu. Prešli sme ešte lipovou alejou, ale to už dochádzali sily zbojníkom aj čelovkám. Po hodine a pol už svetlo z čeloviek prestávalo byť dostačujúce, a keďže cesta naspäť bola naozaj šmykľavá, radšej sme si ešte pomohli baterkou a telefónom. Celá expedícia dorazila domov v poriadku, a bol to rozhodne jeden z najlepších zážitkov tohoto leta. Aj keď fotky nestoja za nič :-) 

Prečítané leto - O pečení

V tomto týždni Prečítaného leta sme sa venovali pečeniu. Najradšej by som zostala len pri čítaní kníh, keďže pri pečení môžem hrdo konkurovať psíčkovi a mačičke. Kvôli zbojníkom som sa ale prekonala a žiaden bruchabôľ sa našťastie nekonal.

Ako predjedlo sme si urobili palacinky a trošku sme si ich dotvorili. Vyložila som rôzne nátierky a ovocie. Len šľahačka chýbala. Muža som narýchlo vyhnala do mesta na nákup smotany, tak išiel, nakúpil, a ja som potom zistila, že mi zbojníci niekam zapatrošili metličky k šľahaču (pretože najlepšie hračky nie sú hračky). Tak sme sa museli zaobísť bez šľahačky, ale našťastie nikomu nechýbala. Okrem abstraktných diel vznikali hlavne zvieratká. Hmyz je u nás populárny, Kubko sa rozhodol vyrobiť muchu a Maťko vytvoril zase lienku, samozrejme so siedmymi bodkami. A nakoniec sa rozhodol ešte pre medveďa, keďže sme mali hnedú, čokoládovú nátierku (silná motivácia veru :-))

Máme hnedú nátierku, spravím medveďa! 

A čo nesmie chýbať v týždni o pečení? Správne. Pečenie! Tak sme si upiekli bublaninu. Keď sme koncom júna piekli Kubkovi narodeninovú tortu, zbojníci samozrejme chceli miešať cesto a nakoniec ho nechali kvapkať z lyžíc späť a pospevovali si pritom "maľujem, maľujem, maľujem". Už vtedy mi napadlo, že by sme tak mohli vyskúšať maľovať viacerými farbami a potom si to aj upiecť. Priznávam sa, že sa u nás doma veľmi často nepečie (zato pravidelne chodíme k starkej, ktorá má pravidelne napečené :-)), takže týždeň o pečení mi prišiel akurát vhod na to, aby som túto svoju myšlienku aj uskutočnila. Keby niet Prečítaného leta, možno by mi v hlave ostala až do Vianoc. Alebo ešte pravdepodobnejšie, až do Maťkových narodenín. 

Základ sme si urobili vanilkový, druhú časť cesta sme nafarbili kakaom a tretiu lesným ovocím. Naše obľúbené potravinárske farby by síce možno vynikli krajšie, ale radšej ich využijeme na iné (nejedlé) aktivity. Vznikli nám cestá troch farieb - a s tým sa už dá vcelku dobre baviť a miešať. Ja som mala na pláne skôr nejaké konkrétne obrázky - slniečko, domček, stromček a tak, ale zbojníci opäť uprednostnili skôr abstraktné obrazy. Ašpirovať na nejaké umelecké diela s tým síce nebudeme, ale nevadí, hlavne že sa zabavili...a že im to potom chutilo.