Maťko a Kubko na ceste za blýskavým prasiatkom

Chrochtík a Kvíkalka na cestě za blýskavým prasátkem je jedna z kníh, ktoré si ľahko našli cestu k mojim deťom. Nádherne farebné ilustrácie Martiny Matlovičovej určite nalákajú všetky deti na čítanie, a text Ester Starej ich pri ňom aj udrží (aj viackrát za sebou :-)). Príbeh mi pripomína Poďme hľadať poklad od Janoscha, ktorá patrí u nás doma tiež stáliciam. Poučenie je jednoduché, šťastie, ktoré hľadáme, nakoniec nájdeme tam kde by sme ho nečakali, na známom mieste - doma. Tu sa vybrali šťastie hľadať dve malé ružové prasiatka. Šťastie v podobe blýskavého prasiatka. Lenže ako také blýskavé prasiatko vlastne vyzerá? A kde ho nájdeme?

A keďže všade je dobre, a doma najlepšie (a vonku zas zima, dážď a menšia víchrica), my sme sa na cestu za blýskavým prasiatkom nevydali a radšej sme si ho vyrobili.

Stačí predkreslené prasiatko, a všetko čo sa aspoň trochu ligoce: zlaté a strieborné farby, metalické fixky, trblietky, alobal. A lepidlo. To mi stihlo zo stola zmiznúť skôr než som stihla všetko odfotiť, a doteraz sa neobjavilo. Asi sa stratilo niekde v zbojníckom trojuholníku, našťastie sme mali v zálohe ešte jedno.

Kubko sa vybral jednoduchou cestou, trošku metalickej farby, veľa trblietok a nakoniec trošku lepidla a alobalu.

K iným prasiatkam bola cesta dlhá a komplikovaná. Namaľovať celé prasiatko zlatou farbou. Posypať trblietkami. Zase namaľovať. Zase posypať. Namaľovať. Posypať. Nalepiť na to celé alobal (áno, je pod ním výborne vidieť toho pol kila premaľovaných trblietok :-D) a zase namaľovať, posypať, namaľovať, posypať, namaľovať. Nakoniec papier vážil asi kilo, takže vytváral krásny 3D efekt a prasiatko bolo spoznateľné len pre tých, ktorí vedeli, že tam niekedy nejaké bolo. Ale hlavné je, že umelec bol spokojný a bolo to "presne ako si vysníval" (jeho slová:-)).

Prečítané leto - O zmene

Listy zo stromov pomaly začínajú opadávať a v kalendári sme prehodili ďalšiu stranu. Aj Prečítané leto sa pomaly končí. Začneme meniť šatník, mnohým sa zmení aj denný režim a deti nastúpia do škôlky či do školy. Zbojníci ešte ostávajú pekne doma a parádne si užijeme posledný rok "dovolenky". Teda aspoň dúfam. Zmena ale bola aj u nás, a namiesto slzičiek zo škôlky boli slzičky zo služobnej cesty.  Takže chvíľku si teraz budeme gazdovať len štyria. 

Posledné letné teplé lúče ešte lákajú vybehnúť von a čítať si niekde v tieni na lavičke. Toto nám bude určite v zime chýbať. A tak sme začali krásne letnou knihou. Chrochtík a Kvíkalka, ktorí potrebovali zmeniť uhol pohľadu, aby zistili, aký je nádherný ich domov.

So zmenou ročných období zistil aj Calvin, že život nie je len jednotvárny a občas je nutná zmena. Hlavne ak ste sťahovavý vták. Ale nielen zmena podnebia spôsobila zmenu knihomoľa na hrdinu...

Krtko s kamarátmi zase nedobrovoľne zistili, aké to je, keď sa les zmení na mesto. Narozdiel od tých predchádzajúcich, táto zmena veru ale nie je pozitívna.

Škaredé káčatko sa tiež zmenilo. Nielen na povrchu, ale aj vo vnútri.

A premena neminula ani hladnú húseničku, z ktorej sa stal nádherný motýľ. Teda vlastne, z vajíčka sa stala húsenica, z húsenice kukla a z kukly zase motýľ. Takúto komplikovanú zmenu je najlepšie si zažiť na vlastnej koži. A keďže nie sme húsenice, tak sme si ju aspoň vyrobili. Z cestovín, nech žiadna naša húsenička už nie je hladná. 

Prečítané leto - O hudbe

Musím priznať, že naše Prečítané leto ubieha akosi samé aj bez môjho pričinenia. Takmer všetky témy tak nejako prirodzene zapadajú akurát do toho nášho leta. A našťastie ani hudobný týždeň nebol výnimkou. Aj deti zázračne spolupracujú, Maťko hneď v pondelok sám od seba vytiahol xylofón, začal spomínať harmoniku, obaja si vyspevovali. Kubko dokonca v spánku 2x povedal "Prosím si pesničku" (Cez deň od neho ale počujem skôr "Mama, nespievaj!"):-D A to vtedy ešte netušili, že je pred nami celý týždeň o hudbe a s hudbou. 

Naladili sme si hudobné nástroje. Bubon a xylofón boli asi najobľúbenejšie. Dalo sa do nich totiž udierať. A rapkáčik. Čím hlučnejšie, tým lepšie. 

Zbojníci by snáď ani neboli zbojníkmi, keby nevyskúšali aj svoje obľúbené (ne)hudobné nástroje. Bubnovanie na smetný kôš, brnkanie na žalúzie, či, všetkými susedmi obľúbená, hra na radiátore.

Zahrali sme sa aj so sluchovým pexesom. Malý gaštan, soľ a ryža boli jednoduché, odlíšiť fazuľky a tekvicové semiačka už dalo trošku zabrať. Stále to bolo ale jednoduchšie, ako odlíšiť vajíčka podľa množstva ryže.

Keď sme si išli vyrobiť xylofón z pohárov, zistili sme, že v našej domácnosti je akútny nedostatok sklenených pohárov. Z 12 pohárov na vodu nám zostali 3. Celé tri poháre. Zo šiestich vínových máme štyri, čo bolo podnetom pre našu obľúbenú rodinnú diskusiu. Už len 4, či ešte 4 poháre? Asi z toho urobíme tradíciu. Ja som optimista, taže hlasujem za "ešte". Jediné sklenené poháre, ktorých máme fakt veľa, sú štamprlíky. Vidno že sa u nás nepije, keďže nie sú ešte porozbíjané :-) Len na xylofón sú vzhľadom na svoju veľkosť nepoužiteľné. Nevadí, hlavná vec je princíp, ten sme si odskúšali aj na tých štyroch vínových. No, a keďže to do rúk dostali zbojníci, dlhšiu dobu si to už nezopakujeme. Asi si začnem pospevovať "Bolo nás jedenásť..." v prevedení "Mali sme štyri poháre, ostali nám len tri..."

Víkend sme zakončili divadielkom v rámci pezinského Kultúrneho leta. A keďže celé Prečítané leto nám tak pekne zapadá, mali sme šťastie a s horárom Metodom sme hľadali tú pravú pesničku, aby mohla kozička Irenka otvoriť dvere a ísť za mamičkou.

Mnohé plány nám nevyšli, keďže som nepočúvala manžela a teraz ledva sedím na gauči s boľavým krkom (okrem iného) a nie som zrovna veľmi použiteľná. Na cestovanie do Bibiany v Bratislave som sa naozaj necítila. Výstavu Kuk na zvuk sme už raz so zbojníkmi navštívili a nevedela som ich odtiaľ dostať. Určite odporúčame, ak budete mať cestu okolo. Ešte bude takmer 2 týždne, tak dúfam že sa dovtedy dám dokopy a stihneme ju. A sľubujem, že už nikdy nebudem na bicykli brzdiť prednou brzdou. Fakt nie...

Prečítané leto - O najlepšom zvieracom priateľovi

Už siedmy týždeň Prečítaného leta za nami. Tento raz nám robili spoločnosť zvierací kamaráti.

Hneď v pondelok sme sa pokúšali o záchranu malého netopiera. Našli sme ho v strede cesty, opatrne sme ho preniesli na bezpečné miesto...a po príchode domov sme museli hneď siahnuť po Zorničke a prečítať si jej dobrodružstvo s netopierom. Bohužiaľ, ten náš príbeh skončil bez happyendu :-(

Vo štvrtok sme pred domom zbadali obrovské množstvo veľkých mravcov. Museli sme ich samozrejme preskúmať bližšie. Všetky nosili kukly. A v piatok to isté. Pozorovali sme ich dlho, sledovali ako sa celá tá veľká masa mravcov pomaly presúva, ako zaliezajú do dier v zemi (našli sme 2 vstupy do mraveniska), a ako potom odtiaľ vyliezajú aj s kuklami a prenášajú ich do nového mraveniska. Zornička bola opäť jasnou voľbou.

Okrem toho sme boli pozrieť kozičky, koníkov, ovečky, kačičky, húsky, pávy... A ako vždy, vyhladkali sme snáď všetkých psíkov v okolí.

A nezabudli sme samozrejme ani na našu Ninku.

A jedna trošku staršia fotka, takto to u nás vyzerá bežne (len nemám fotodokumentáciu) - naháňačka s uzlíkom. Veľká zábava, hlavne pre zbojníkov, tí sú snáď neunaviteľní.

Spoločnosť nám robili aj Ema s ružovou veľrybou, Špinuška so svojím verným pomocníkom Babrošom či dievčatko s medovými vlasmi a jej kamarátom prasiatkom. A samozrejme nechýbal ani obľúbený Adam s jeho neviditeľným vtáčikom. 

Prečítané leto - O počasí

Šiesty týždeň Prečítaného leta bol o počasí. A to nám zrovna tento týždeň chcelo dopriať všetky svoje letné podoby, a tak sme si užili slniečko, dážd, silný vietor i búrku. 

Snáď len tá dúha nám chýbala k úplnému šťastiu. Tak sme si ju vychutnali aspoň tvorivo, a to rovno niekoľkokrát. 

Znovu sme využili naše minuloročné maľované kamene.

Pri návšteve knižnice mi padol zrak na knihu o počasí a mackovi Puf. Normálne na mňa tá kniha zažmurkala z regálu s Disneyovkami, kam bežne vôbec ani nepozerám. Hneď sme si ju požičali, prečítali, a na jej konci našli pokus - ako si vyrobiť dážď. Snažili sme sa ako sme vedeli, dokonca som výnimočne išla podľa návodu...a možno to bola tá chyba. Tak sme ostali bez dažďových kvapiek. A keďže kocky ľadu som mala len medovkové, ďalšie pokusy sme museli odložiť. 

A hlavne sme veľa čítali. O svrčkoch a škorcoch, ktoré hľadali úkryt pred nepriaznivým počasím. O prasiatkach, ktoré pred búrkou síce úkryt nenašli, ale zato našli a užili si slniečko. O búrke, ktorá krtkovi ničila záhradku a nezbednom vetre, ktorý sa zase zabával na ježibabke. A nezabudli sme ani na slniečko, ktoré si vymenilo farbu s vranou.

Prečítané leto - O hradoch

Hm, hrady. Keď som sa na začiatku týždňa zamyslela, zistila som že k hradnej tématike toho doma veľa nemáme. Vlastne takmer nič. Ako jediná mi napadla obrázková kniha Hľadaj na hrade. Už som sa pomaly začínala báť, že nebudeme mať čo čítať, keď som si spomenula ešte na Králička Kornela. Toho, ktorý sa rád učí. Tak sme sa aj my trošku priučili a vyrobili sme si meč a štíty.  

A vytvorili sme si aj hrad. Pomohol nám s tým Herkules (to lepidlo) a piesok z topánok. Toho máme v domácnosti vždy viac než dostatok :-)

Princezné, králi, rytieri...nič čo by zbojníkov až tak zaujímalo. Možno akurát tak Max, kráľ všetkého divého stvorenstva :-) Ešteže tu máme aj ježibaby a drakov... Draci, to je totiž to pravé zbojnícke. Som drak, čo žerie to, čo vidí, teraz to už o mne vieš. Dobehnem ťa v tejto chvíli, a malých Kubkov žeriem tiež. Ježibabka a všetci čo letia (nielen) na metle sú u nás doma vždy vítaní, a ani tento týždeň nesmeli chýbať. Keby ste náhodou nevedeli, u nás v spálni žije už pár mesiacov jeden drak. Taký perinový :-) Ale našťastie je to prítulníček a zatiaľ ešte nikoho nezožral. Zato ten drak, ktorý sa ku nám nasťahoval tento týždeň, už vystrašil veľa ľudí. Vrátane rodičov, starkej či náhodných okoloidúcich. 

Prihodím aj jednu trošku staršiu fotku Kubka s najobľúbenejším drakom. Popularita drakov u nás vlastne začala práve vďaka tejto knihe.

V piatok večer som si uvedomila, že na zbojníkov som úplne zabudla. Zbojníci k hradom rozhodne patria. A mňa nenapadá nič o zbojníkoch! Okrem Rumcajsa, ale ten bol len jeden a ja potrebujem nutne aspoň dvoch. Tých z uvandrovaného vajca mi je zasa vždy ľúto, tak tých radšej tiež nie. Asi bude potrebné rozšíriť knižnicu, tak ak máte nejaký zaujímavý tip, určite sa mu poteším :-)

Víkend sme zakončili výletom na Devín. Veľmi sme sa tešili na rytierov a plánovali si, čo všetko postíhame. Ale podobný nápad malo ešte pár ďalších (tisíc) ľudí. Takmer polhodinové parkovanie nás pripravilo o celé divadielko, a takmer aj o baterku v aute (to takmer 3 hodiny blikajúce auto bolo naše). Našťastie sme prišli práve včas na hlavný rytiersky turnaj a tak sme si to nakoniec pekne užili :-)