Počas našej jesennej dovolenky boli interakcie s cudzími ľuďmi na dennom poriadku - takisto aj reči o tom, aké máme pekné dievčatká. A povzbudenia, že keď bude veľká, zabehne aj ona maratón. A otázky, či aj ona bude bežať na detskom behu a či už bola pozrieť na výhliadke. A obrovské prekvapenia, keď sa to malé dievčatko tak veľmi zaujímalo o pásový bager. Každý deň sa našlo pár ľudí. A zbojníci sa poctivo bránili, že oni nie sú žiadne dievčatká. "Ale ja som chlapec" patrilo rozhodne medzi 10 ich najpoužívanejších viet. Asi nastal správny čas na ďalšie strihanie. Naplánované som to aj tak mala už v auguste :-)
 |
| Asi mesiac pred ostrihaním |
Pri poslednom strihaní (presne 9 mesiacov pred týmto) to bolo problematickejšie, trvalo mi asi dva mesiace medzi časom, kedy som si povedala, že už bude čas strihať a medzi tým, ako s tým súhlasil aj Maťko (a keď súhlasí Maťko, Kubko ide tiež). Aj tentokrát som na začiatok vytiahla ťažký kaliber. Menšia motivácia Strapúšikom totiž nikdy neuškodí :-)
 |
| Kubka som volala, že už napúšťam vodu do vane, nech sa ide pred strihaním okúpať. Išiel :-) |
Okrem nevyhnutnej rozprávky, bez ktorej by sa strihanie uskutočniť nemohlo (tentokrát máme obdobie "Bol raz jeden...") som zbojníkov trošku motivovala aj papierovými bábikami, ktorým mohli skrátiť a skrášliť vlasy podľa svojej ľubovôle zase oni. Na moje veľké šťastie mali zrovna nejaké krátke, zato ale veľmi intenzívne senzitívne obdobie na strihanie. (Naša domácnosť chvíľami vyzerala ako keby tu snežilo...milimetrové kúsky papiera sa zbierajú úplne výborne....a štyrikrát denne vysávať zásadne odmietam :-))
Keďže pomer môjho úsilia a zbojníckej práce bol v značnom nepomere, účesy boli dorobené veľmi rýchlo a zbojníci sa začali dožadovať ďalšieho strihania, dorobila som ešte nejaké hlavičky na strihanie. Tentokrát takmer beznámahové. Nebolo treba skoro ani prstom hnúť, zato zbojníci mohli strihať a strihať a strihať...
Tak, a dúfam, že najbližších pár mesiacov nebudem počuť ani jednu vetu o tom, aké mám krásne a živé diečatká :-)
