Prečítané leto - O listoch

Listový, alias chlorofylovo-korešpondenčný týždeň je za nami. Vonku je všetko krásne zelené, v záhradke nám nádherne prekvitá burina od výmyslu sveta, a tak sme minulý týždeň Prečítaného leta začali listami - tými z rastlín. Tento výber nebol úplne náhodný, zelená je predsa ukľudňujúca a liečivá farba, a pohľad na krásnu, zelenými lístkami prekvitajúcu prírodu vie liečiť (len veľká škoda, že nie zlomeniny :-)). Čas na prípravu tento týždeň nebol, ale aj jednoduché aktivity zabavili, a to je to najdôležitejšie. Na papier som náhodne nalepila pár listov, to mi zabralo aj s ich zberom len pár minút a zbojníci mohli dokresliť obrázok podľa svojej fantázie.

Listy radi posielajú aj naše obľúbené dvojice kamarátov - Kvak s Čľupom a medvedík s tigríkom. Poštou. Na písanie listov však treba vedieť predovšetkým písať, takže to sme tentokrát vynechali, a zamerali sme sa bližšie na ďalší krok. Prezreli sme si tatovu zbierku známok. Bez peknej známky by toho žiaden list veľa neprecestoval. Množstvo farieb, vzorov a krajín, z ktorých známky pochádzajú. Výborná príležitosť vytiahnuť Mapy a pozrieť sa, kde sa nachádza napríklad taká Kuba či Mongolsko.

A potom sme tatovu zbierku rozšírili. Keby navrhujete vlastné známky, čo by na nich bolo? Draky, roboti alebo snáď nejaký nemocničný námet (áno, ten je u nás teraz, nie veľmi prekvapujúco, veľmi obľúbený)? Tentokrát som neuhádla. Vyhrali dopravné prostriedky, zlodeji a policajti, či napríklad ryba. Uhádnete, odkiaľ prišla inšpirácia na rybku? :-)

Prečítané leto - O okuliaroch

To, akou optikou pozeráme na svet, je veľmi dôležité, hlavne v tých ťažších chvíľach. A preto sme sa začiatkom druhého týždňa Prečítaného leta venovali najmä ružovým okuliarom. Tie teraz nutne potrebujeme. Prvé si Maťko vyrobil v našej najlepšej knižnici - klasické ružové. Spolu s pánom Guľôčkom a sovou z knihy Prečo lienky nosia podkolienky sme si potom pripomenuli ich význam. 

No ale zbojníci a ružová, to veľmi nejde dokopy. A tak sa Maťko rozhodol, že správne okuliare by mali byť oranžové. Okuliare sme už nevyrábali, ale aby bol svet farebnejší, pozerali sme sa na neho cez farebné fólie. Mali sme síce len tri základné farby - modrú, žltú a červenú, ale zbojníci si svoje obľúbené farby nakombinovali. A svet bol zase o kúsok farebnejší.

A čo ešte patrí k okuliarom? Predsa okuliarnaté zvieratká. V našich obľúbených knihách sa vyskytujú napríklad medveď okuliarnatý, sviňucha okuliarnatá či tučniak okatý. Výborná príležitosť vytiahnuť takmer všetky knihy z nášho milovaného vydavateľstva Egreš. 

A skúsili sme si spomenúť aj na iné zvieratká, ktoré majú okuliare alebo oči, napríklad na maskovanie sa alebo na ozdobu, napríklad rôzne motýle či páv. 

Aj tak tých okuliarnatých zvieratiek nie je až tak veľa. Tak sme si vyrobili aj ďalšie. Zo zvyškov farebnej fólie sme povystrihovali menšie krúžky, a potom sme ich už len prikladali na rôzne zvieratká v knihách. A keďže fantázii sa medze nekladú, čo tak lev okuliarnatý. Alebo radšej plameniak okuliarnatý? 

Maťko premenil motýľa na babôčku

Prečítané leto - O ďalekej krajine

Keď som zistila prvú tému tohtoročného Prečítaného leta - o ďalekej krajine, ako prvé sa mi vybavili rôzne cestovateľské nápady. A prepojíme to s dovolenkou. Aj peknú kôpku kníh o cestovaní som nachystala.

No človek plánuje, život mení. A tak tento rok nebudú ani ďaleké krajiny, ani blízke krajiny, ani tá naša krajina. Len to naše milé malebné mestečko pod Karpatami a jeho veľmi blízke okolie. Hoci si neužijeme spoznávanie nových miest, môžeme sa stať aspoň návštevníkmi ďalekých krajín v ríši fantázie. Tam, kde žijú škriatkovia, trpaslíci, ježibaby, neviditeľné tvory, draky či divé zvery. To musí byť mimochodom rodná krajina mojich dvoch zbojníkov, som o tom presvedčená. Tam, na našom malom dvorčeku, kde strávime celé leto, a kde budú okolo nás žiť rôzne prapodivné bytosti či lietať draky chrliace oheň a jed. Aby sme si tie prázdniny tiež užili, ako sa len bude dať.

Najmä Maťko si posledné mesiace veľmi obľúbil rôzne knihy o krajinách, v ktorých žijú draky, trpaslíci, škriatkovia, trollovia a iné vymyslené postavičky. Hlavne tie draky tam chýbať rozhodne nesmú. V júni sme zvládli celú sériu o Bondingore a jeho obyvateľoch (a predovšetkým malom Fleckovi, ktorý sa občas menil na hrozivého Nočného žrúta), a Maťko ju vrelo odporúča každému zbojníkovi. Ešte doteraz sa u nás občas objaví Nočný žrút, ktorý je v Kubkovom podaní nenapodobiteľný (chudáci susedia :-)).

Maťko odporúča: Dračia ulička č.13

Tento týždeň sme väčšinou čítali "jednohubkové" knižky, a ku knihám vyžadujúcim viac čítania (Ako vycvičiť draka a Cesta okolo sveta za osemdesiat dní) sme sa nakoniec nedostali. Našťastie, leto ešte len začalo a keď skončia pravidelné každodenné nemocničné výlety, času na čítanie budeme mať určite viac.

Cestovať sme začali s doktorom Jajbolítom, a spolu s ním sme objavili aj zviera, ktoré ešte nikdy nikto nevidel. Tým, že sme knihu čítali prvýkrát, čihihotu sme si ešte nevedeli predstaviť. Takúto neopakovateľnú príležitosť sme nepremrhali, a rovno sme si čihihotu skúsili nakresliť podľa seba. 13 nôh, rohatá hlava a tri rohaté chvosty (áno, rohy má aj na chvostoch). Pevne dúfam, že keby som ju musela stretnúť naživo, bolo by to len malé stvorenie :-)

Vymyslené zviera musí žiť vo vymyslenej krajine. Aby sme sa v tej našej rozprávkovej krajine vyznali, potrebujeme aj mapu. Maťko s obľubou kreslí rôzne mapy a cesty, ako sa dostať napríklad k pokladu, tak sa do toho rád pustil. Nesmú chýbať ani drak so svojím mláďatkom. A rybník so zlatými rybkami, snáď nám splnia všetky naše želania.

Ale rozprávková krajina nám len na mape nepostačí. Keďže očakávame, že leto bude horúce, a na záhradke chceme tráviť aj doobedia, potrebujeme nejaký chládok. Minulý rok sme si na terasu zavesili biele plachty. Toto leto ale zameníme minimalistický za zbojnícky dizajn. Aby sme sa aj na vlastnej záhrade cítili ako v rozprávke. Maťko sa rozhodol, že vyrobí rozprávkový les podľa už navrhnutej mapy. Bude tam hrad, drak aj jazero so zlatými rybkami, a zároveň kúsok lesa aj s medveďom, pre zbojníckeho tatinka, ktorý sa do lesa asi tak skoro nedostane. Aj keď predpokladám, že skutočné stretnutie s drakom ani medveďom mu naozaj chýbať nebudú :-)

Zatiaľ máme hotovú približne polovicu, ale aspoň máme čo robiť aj ďalšie dni. Aj keď nudiť sa rozhodne neplánujeme. Je našťastie veľa aktivít, ktoré si môžeme dovoliť aj doma. Namiesto mora bazénik, návštivime hrady z piesku a zmrzlinu si môžeme dopriať aj u nás na dedine. A "taliansku" pizzu si necháme doviezť. Môžeme si spraviť koncert v obývačke, a vybrať sa do letného kina s notebookom na terasu. A hviezdy budú svietiť nad našimi hlavami aj u nás na záhradke. 

Schovávačka s chameleónkou Otilkou

Minulý rok sa nám do rúk dostala kniha Chameleónka Otilka, autorkami ktorej sú Andrea Schomburg a Barbara Scholz. Zbojníci si Otilku ihneď veľmi obľúbili a po jej prečítaní sa u nás udomácnilo množstvo chameleónov. Chameleóny sú vlastne také malé jaštery (skoro ako dinosaury, že?), takže už to stačí na to, aby ich obdivoval každý zbojník. A keďže zbojníci sú v mnohom po mame, milujú farby. A chameleóny sú nielen pekne farebné, ale ešte tie farby dokážu aj meniť. Tomu sa naozaj ťažko odoláva :-)  Dokonca aj na škôlkársky karneval chcel ísť Maťko za chameleóna. Nakoniec to predsa len vzdal (lebo jednak som nestíhala šiť, a hlavne som nevedela ušiť kostým, ktorý by menil farby) a išiel za dinosaura. Ale aspoň som mu v ten deň zohnala chameleónie tričko, ktoré odvtedy nosí najradšej zo všetkých. Len je vraj veľká škoda, že to tričko nedokáže meniť farbu :-)

Keďže v každej správnej domácnosti musí žiť aspoň jeden (dobre ukrytý) chameleón, aj zbojníci jednu Otilku nutne potrebovali. Snažili sme sa, ale žiadneho návštevnika meniaceho farby sme neobjavili, a tak sme si ho museli vyrobiť sami. Z fólie na laminovanie a plastových očiek. 

Našu Otilku sme si vyrobili ešte kedysi dávno v januári. Najskôr sme sa hrali na schovávačku my s ňou, niekto ju ukryl a ostatní ju hľadali. A potom sa zahrala na schovávačku ona s nami, ukrývala sa, potvorka, niekde snáď pol roka, kým sme ju opäť našli. Ako sa na chameleóna sluší a patrí.

Tak výborne sa jej darilo skrývať aj kvôli tomu, že na rozdiel od svojej sestry z knihy zatiaľ neprestala meniť farby. Síce som ju pôvodne plánovala zalaminovať, ale zbojníci si ju nedali. Chcú, aby sa u nás ešte občas stratila :-)