nedeľa 26. augusta 2018

Prečítané leto - O chorobe

Nie je choroba ako úraz. A keďže sa u nás toto leto nesie v znamení úrazov a zlomených kostí, bolo už dopredu rozhodnuté, čomu sa v tomto týždni Prečítaného leta budeme venovať. Predovšetkým našim kostiam a kostičkám. V závere týždňa sme ale ešte zvládli nielen prečítať, ale aj prežiť jednu prejedózu sladkózu. 


A čo ku kostiam? V prvom rade sme si pozreli röntgenové snímky, ako tie naše kosti vyzerajú. To vidieť asi radšej nechcete. Aj keď, našli sme aj jeden Maťkov snímok s nepolámanými kosťami. Röntgenové snímky sa ale vždy zameriavajú na jednu časť tela, a my sme túžili vidieť celú kostru pokope. Bolo teda nutné vytiahnuť fixky a namaľovať si ju. Maťko samozrejme musel zdôrazniť, že má mať tých kostí až 300, lebo Kubko je ešte dieťa. 



Zo slaného cesta sme si vymodelovali aj trojrozmernú kostru. Nášho kostlivčeka sme neskôr využili aj ako puzzle. Bol ale relatívne maličký, a tak bolo treba aj pár väčších kostí. Tie poslúžili nielen na uspokojenie našej demoličnej čaty, ale zároveň aj na jej upokojenie. Zbojníci totiž tento mesiac veľmi radi preháňali a pri každom zakopnutí a buchnutí sa sťažovali na zlomené ruky či nohy. Slané cesto v tomto výborne vyhovovalo, vydržalo totiž dosť veľa a polámalo sa až pri naozaj silnom údere. Má ale veľkú nevýhodu, že ak ho dáme do dlahy a za pár mesiacov ho skontrolujeme, tak zrastené veru nebude. Veľká škoda.





Nesmela chýbať ani hra na nemocnicu. Posledné mesiace sa u nás doma nahromadili rôzne zdravotnícke pomôcky, a tak keď sa chcú hrať na doktorov a pacientov, majú s čím. Už im nestačia obyčajné obväzy ako v minulosti. Teraz uprednostňujú dýchaciu masku, sadrovú dlahu, ortézu či barly. A tak na tých barlách preskackáme do ďalšieho týždňa, pretože aj pri chorobách a úrazoch je veľkou výhodou mať odvahu. 

nedeľa 19. augusta 2018

Prečítané leto - O meste

Sedem týždňov (prečítaného) leta za nami. Počas tohto týždňa sme navštívili nielen veľké svetové mestá, ale aj menšie, vymyslené, napríklad také Rondo. Nazreli sme do úžasne rôznorodých obydlí reálnych i imaginárnych bytostí. Poprechádzali sme sa stránkami Ríma od môjho obľúbeného Miroslava Šaška (čím som si pripomenula, ako nutne by som potrebovala aj Paríž a Londýn) a potom sme zamierili trocha na juh. Do mestečka veľkého skoro ako Pezinok.




Zbojníkov totiž veľmi bavia tornáda, vodné víry a... sopky. A keďže demoličné tendencie treba využiť čo najviac prospešne, zaplavili sme Pompeje lávou. No, keď už nič iné, tak sme sa o nich aspoň niečo naučili. Zbojníkom sa to samozrejme veľmi páčilo a bavilo ich to, o čom svedčí aj to, že mi minuli úplne celý ocot, sódu aj dokonca aj červené farbivo. 






Postavili sme ale nielen Pompeje z lega. Domy, domčeky a iné budovy (a nesmieme zabudnúť ani na psie búdy) sa dajú stavať aj z vankúšov, perín či zo stoliček. A pokiaľ ste dosť opatrný, môžete si kľudne pomôcť aj nejakou veľkou knihou (napríklad také Mapy sú na to ako stvorené). To ale patrí k stáliciam, podobne ako kreslenie máp či rôznych miest. Aj kriedou vo veľkých formátoch.  



A aby sme týždeň o meste nestrávili celý na dedine, spravili sme si výlet aj do nášho okresného mesta. Prekvapivo do knižnice. Okrem prečítania a požičania nových výborných kníh sme trošku pomohli aj s mestskou výstavbou. Maťko prispel samozrejme pestrofarebným domčekom. Po kom ten zbojník je? :-) 







pondelok 13. augusta 2018

Prečítané leto - O číslach

Čísla sú jednou z našich obľúbených tém. Posledné týždne sa u nás počíta skoro stále a takmer všetko. Hneď v pondelok sme sa zastavili v knižnici na doplnenie zásob a na stretnutie so Zuzkou Mitošinkovou. A rovno sme si spočítali knihy, ktoré máme z Egrešu a ktoré nám ešte chýbajú. No, a už nechýba žiadna. Už máme doma aj úžasne farebnú Leotoldu. Kto ma pozná, vie, že farby milujem, a zbojníci sú v tomto celá mama (A vyzerá, že po mame majú radi aj matematiku a rátanie. A samozrejme ovečky :-)) 



Zbojnícky tato má po nehode problémy so spánkom, a tak sme mu vyrobili ovečkovú girlandu, aby sa mu lepšie zaspávalo - pri počítaní ovečiek. Ovečiek sme vyrobili vyše 100, ale Maťko to s písaním čísiel vzdal pri 72 (tá sedmička sa totiž naozaj ťažko píše :-)), a ja som nakoniec zavesila aj tak iba polovicu. Asi by sme potrebovali väčšie okno.





Pri písaní čísiel sa Maťko začal zaujímať, či sa dajú čísla napísať aj slovne, tak sme si to vyskúšali. A rovno sme spoznali nové písmenko - ä.


Zbojníci sa radi poslednou dobou hrajú na schovávačku a naháňačku. Za kľudový režim sa to ale považovať nedá a zabrániť im v tom tiež nedokážem. A tak sme vymysleli schovávačku s rôznymi predmetmi. Tentokrát som v záhrade ukryla drevené čísla. Hneď prvé číslo našiel ako prvý Hugo (náš chlpatý štvornohý sused). Zvyšok už ale museli nájsť zbojníci. 





Keďže sa u nás doma posledné týždne počíta často, zbojníci si vymysleli aj vlastnú zábavu. Legové číslice či rôzne aktivity nakreslené kriedou na zem. Počítali sme počet nôh u zvierat (Koľko ich má stonožka? A koľko had?), počet kolies u rôznych vozidiel (stretli sme autožeriav s desiatimi kolesami, a z lega sa dá postaviť aj auto s piatimi či s deviatimi kolesami). Maťka zaujalo, prečo existujú papierové peniaze, tak sme si to rozmenili na drobné. Veru by to bol ťažký mešec, ktorý by sme bez bankoviek museli nosiť.



Týždeň sme zakončili príšerkovým počítaním. Nápad v hlave nosím asi tri roky a konečne som venovala tých (necelých) 5 (slovom päť) minút na jeho realizáciu. Zahádzali sme si kockou a vytvorili originálne príšerky. Hodené číslo nám určilo počet očí, zubov a končatín.




nedeľa 5. augusta 2018

Prečítané leto - O vode

Kto by sa netešil na týždeň o vode? A obzvlášť v takomto počasí. Pre nás to bol veru jeden z tých náročnejších týždňov. Keďže Kubko má na ruke sadrovú dlahu, ktorá sa nesmie namočiť ani navlhnúť, museli sme premyslieť, ako týždeň o vode strávime bez vody. Tak trochu ako v rozprávke, ani oblečená, ani vyzlečená, ani na koni, ani.... 


Týždeň sme začali Hlbokomorskými rozprávkami, kde nás hneď na začiatku upútali rôzne typy lodí. Predstavili sme si všetky tie výletné lode, lietadlové lode aj ľadoborce. Ale ani ja sama som niektoré vôbec nepoznala, a tak sa bolo treba dovzdelávať. Aby sme si vedeli predstaviť aj krížniky, škunery či džunky. Zistili sme tiež, že naša legová ponorka nie je vlastne ponorka, ale batyskaf. 



Maťko dokreslil ešte pirátsku loď

Zo slaných, morských vôd sme sa presunuli aj do tých sladkých, tečúcich, a hlbokomorské živočíchy sme nahradili sladkovodnou "horúcou pyraňou", teda Čiernym Petrom v šupinatom vydaní. 


Nezostali sme ale celý týždeň na sucho s papierovými hrami a kartičkami, využili sme aj samotnú vodu. Začiatkom týždňa sme boli po veľmi dlhej dobe na zmrzline a Maťka veľmi zaujímalo, ako sa topí na slnku a ako v tieni. Ale na jednej zmrzline sa to porovnávať nedá, a tak sme doma spravili pár pokusov. Najskôr sme  vodu uväznili v podobe ľadu, a merali sme, za akú dlhú dobu sa roztopí. Prvý a druhý pokus bol s tromi bielymi tanierikmi, jeden sme dali na slnko, druhý do tieňa a tretí nechali doma na stole. Samozrejme, ten na slnku bol roztopený ako prvý. Potom sme vyskúšali dať ľad na dva tanieriky na slnko, len jeden tanierik bol biely a druhý tmavomodrý (čierny doma nemáme). Na tmavom bol ľad roztopený výrazne rýchlejšie a zároveň teplota vody bola vyššia - odmerali sme ju teplomerom a s Maťkom sme ju vyskúšali aj rukami.


Druhýkrát sme uväznili vodu do striekačky, tentokrát zafarbenú potravinárskymi farbami. A tak ďalšia biela plachta už nie je bielou. 


  


V týchto horúcich dňoch sme trochu vylepšili aj naše jazierko na dopĺňanie pitného režimu pre hmyz. Mali sme pôvodne keramickú nádobu, ale bola príliš hlboká, tak sme ju vymenili. Pribudli ďalšie kamienky pre včielky aj machový most pre mravce. Snáď im bude vyhovovať, tento rok už asi nič lepšie nepostavíme. 


A nevyhli sme sa ani klasickým hrám s vodou. Tým najobľúbenejším. Čo vytvorí voda s hlinou? Predsa blato!