Ako sa farby pomiešali

Prelievanie vody je u nás veľmi obľúbené už dlhú dobu, hlavne u Kubka. Ak práve nemáte chuť na miešaný drink (napr. čajové pivo), netreba pri ňom nechávať radšej žiadne poháre, lebo využije akúkoľvek maličkú nestráženú chvíľočku na to, aby prelieval.

Tak sme to trošku využili, aby sme sa povzdelávali o miešaní farieb. A hlavne zabavili.

Vytiahli sme naše obľúbené potravinárske farby a najskôr sme skúšali intenzitu farieb pri ich riedení, keďže sa o to poslednou dobou zaujímali. Z tmavej modrej sme sa postupne dopracovali k úplne svetlučkej, len vďaka pridávaniu čistej vody. 

To im samozrejme nestačilo, tak sme prešli k miešaniu základných farieb, a zo žltej, modrej a červenej sme si vytvorili zelenú, fialovú a oranžovú. Samozrejme nesmela chýbať ani obľúbená "a čo vznikne keď všetky zmiešame dokopy?" farba :-)

A keďže svet je pestrejší než je pár základných farieb, skúsili sme zo žltej a modrej vytvoriť množstvo rôznych odtieňov zelenej. Do žltej stačila kvapka modrej a vznikla nádherná zelená, zato do modrej bolo treba pridať tých kvapiek podstatne viac aby bolo vidieť nejaký efekt.

Tri diely žltej a jeden diel modrej, alebo tri diely modrej a jeden žltej? Keď si zase budeme najbližšie vysvetľovať zlomky, určite sa k tejto aktivite ešte vrátime :-)

No a voľná zábava na konci nemohla chýbať, voda musí byť predsa úplne všade aby sa to počítalo :-)

Mesiačik u krajčíra

V knižnici som natrafila na krásnu malú knižôčku, Mesiačik u krajčíra. Pôvodne vyšla v češtine, ale na preklad do slovenčiny sme našťastie dlho čakať nemuseli a v roku 2016 ju vydalo vydavateľstvo Aventinum. Autor Antonín Rükl je astronóm a hoci písanie detských kníh nie je jeho hlavnou náplňou práce, Mesiačik u krajčíra je poučná aj pútavá zároveň. Pomocou príbehu vysvetľuje, ako sa Mesiačik v priebehu mesiaca mení. A keďže najlepšie je učiť sa na chybách druhých, deti si môžu uvedomiť jednotlivé fázy Mesiaca a ich zmenu pomocou hlavnej postavy krajčíra, ktorý pri svojej práci pozabudol na to, že Mesiac nevyzerá vždy rovnako.

Príbeh v prvej časti knihy je vhodný aj pre maličkých čitateľov, druhá, odbornejšia časť knihy zaujme až trošku staršie deti (a určite aj mnohých dospelých). Okrem vysvetlenia fáz Mesiaca (aj s názorným experimentom) sú tu i rôzne zaujímavosti o tomto vesmírnom telese. Viete čo je More Pokoja, ako ďaleko sa nachádza Mesiac od Zeme či prečo sa zajac vozí s Mesiacom po nebi? Ak nie, vrelo odporúčam siahnuť po tejto útlej knižke. 

Keďže získané poznatky je najlepšie si hneď upevniť, začali sme ten náš Mesiačik pozorovať. Aby sme tú zmenu lepšie videli, vyrobili sme si tabuľku, a spoločne zakresľovali, ako sa Mesiac postupne mení. Hoci to nie je zrovna najpresnejšia technika, a malé odchýlky od skutočnosti tam sú isto, krásne vidieť ako pribúda, a potom zase ubúda. 

Keď budú zbojníci starší a skúsenejší pri práci s fotoaparátom a počítačom, určite si to zopakujeme a vytvoríme koláž fotiek. Už teraz sa na to teším :-)

Musíme si priniesť klobúk

Dostala sa nám do rúk milá kniha od Simona Philipa s názvom Musíš si priniesť klobúk. Veľké, farebné obrázky, a zápletka, pri ktorej je potrebné sa poriadne zamyslieť, sú výborné atribúty, ktoré nielen pomôžu pri rozvíjaní obrazotvornosti, ale deti aj skutočne zabavia. Textu je málo, takže kniha môže zaujať aj mladšie vekové kategórie než sú oficiálne 4 roky. Niektoré detaily sú ale určené pre staršie deti.

Čo všetko treba spraviť. aby sme sa dostali na narodeninovú oslavu? Stačí si vraj priniesť klobúk. Vyzerá to ako jednoduchá úloha, ale nakoniec mať klobúk nemusí byť jedinou podmienkou, ktorú treba splniť. 

Celá zápletka vznikla vďaka tomu, že nebolo možné kúpiť si klobúk. Ako sa dá ale vyriešiť situácia, keď sa klobúk nedá kúpiť? Zbojníci v tom mali jasno. Treba si ho vyrobiť! A tak sa do toho hneď aj pustili, hoci pozvánku na najväčšiu, najlepšiu a najklobúkovatejšiu oslavu nedostali.

Maťko a Kubko na ceste za blýskavým prasiatkom

Chrochtík a Kvíkalka na cestě za blýskavým prasátkem je jedna z kníh, ktoré si ľahko našli cestu k mojim deťom. Nádherne farebné ilustrácie Martiny Matlovičovej určite nalákajú všetky deti na čítanie, a text Ester Starej ich pri ňom aj udrží (aj viackrát za sebou :-)). Príbeh mi pripomína Poďme hľadať poklad od Janoscha, ktorá patrí u nás doma tiež stáliciam. Poučenie je jednoduché, šťastie, ktoré hľadáme, nakoniec nájdeme tam kde by sme ho nečakali, na známom mieste - doma. Tu sa vybrali šťastie hľadať dve malé ružové prasiatka. Šťastie v podobe blýskavého prasiatka. Lenže ako také blýskavé prasiatko vlastne vyzerá? A kde ho nájdeme?

A keďže všade je dobre, a doma najlepšie (a vonku zas zima, dážď a menšia víchrica), my sme sa na cestu za blýskavým prasiatkom nevydali a radšej sme si ho vyrobili.

Stačí predkreslené prasiatko, a všetko čo sa aspoň trochu ligoce: zlaté a strieborné farby, metalické fixky, trblietky, alobal. A lepidlo. To mi stihlo zo stola zmiznúť skôr než som stihla všetko odfotiť, a doteraz sa neobjavilo. Asi sa stratilo niekde v zbojníckom trojuholníku, našťastie sme mali v zálohe ešte jedno.

Kubko sa vybral jednoduchou cestou, trošku metalickej farby, veľa trblietok a nakoniec trošku lepidla a alobalu.

K iným prasiatkam bola cesta dlhá a komplikovaná. Namaľovať celé prasiatko zlatou farbou. Posypať trblietkami. Zase namaľovať. Zase posypať. Namaľovať. Posypať. Nalepiť na to celé alobal (áno, je pod ním výborne vidieť toho pol kila premaľovaných trblietok :-D) a zase namaľovať, posypať, namaľovať, posypať, namaľovať. Nakoniec papier vážil asi kilo, takže vytváral krásny 3D efekt a prasiatko bolo spoznateľné len pre tých, ktorí vedeli, že tam niekedy nejaké bolo. Ale hlavné je, že umelec bol spokojný a bolo to "presne ako si vysníval" (jeho slová:-)).

Prečítané leto - O zmene

Listy zo stromov pomaly začínajú opadávať a v kalendári sme prehodili ďalšiu stranu. Aj Prečítané leto sa pomaly končí. Začneme meniť šatník, mnohým sa zmení aj denný režim a deti nastúpia do škôlky či do školy. Zbojníci ešte ostávajú pekne doma a parádne si užijeme posledný rok "dovolenky". Teda aspoň dúfam. Zmena ale bola aj u nás, a namiesto slzičiek zo škôlky boli slzičky zo služobnej cesty.  Takže chvíľku si teraz budeme gazdovať len štyria. 

Posledné letné teplé lúče ešte lákajú vybehnúť von a čítať si niekde v tieni na lavičke. Toto nám bude určite v zime chýbať. A tak sme začali krásne letnou knihou. Chrochtík a Kvíkalka, ktorí potrebovali zmeniť uhol pohľadu, aby zistili, aký je nádherný ich domov.

So zmenou ročných období zistil aj Calvin, že život nie je len jednotvárny a občas je nutná zmena. Hlavne ak ste sťahovavý vták. Ale nielen zmena podnebia spôsobila zmenu knihomoľa na hrdinu...

Krtko s kamarátmi zase nedobrovoľne zistili, aké to je, keď sa les zmení na mesto. Narozdiel od tých predchádzajúcich, táto zmena veru ale nie je pozitívna.

Škaredé káčatko sa tiež zmenilo. Nielen na povrchu, ale aj vo vnútri.

A premena neminula ani hladnú húseničku, z ktorej sa stal nádherný motýľ. Teda vlastne, z vajíčka sa stala húsenica, z húsenice kukla a z kukly zase motýľ. Takúto komplikovanú zmenu je najlepšie si zažiť na vlastnej koži. A keďže nie sme húsenice, tak sme si ju aspoň vyrobili. Z cestovín, nech žiadna naša húsenička už nie je hladná. 

Prečítané leto - O hudbe

Musím priznať, že naše Prečítané leto ubieha akosi samé aj bez môjho pričinenia. Takmer všetky témy tak nejako prirodzene zapadajú akurát do toho nášho leta. A našťastie ani hudobný týždeň nebol výnimkou. Aj deti zázračne spolupracujú, Maťko hneď v pondelok sám od seba vytiahol xylofón, začal spomínať harmoniku, obaja si vyspevovali. Kubko dokonca v spánku 2x povedal "Prosím si pesničku" (Cez deň od neho ale počujem skôr "Mama, nespievaj!"):-D A to vtedy ešte netušili, že je pred nami celý týždeň o hudbe a s hudbou. 

Naladili sme si hudobné nástroje. Bubon a xylofón boli asi najobľúbenejšie. Dalo sa do nich totiž udierať. A rapkáčik. Čím hlučnejšie, tým lepšie. 

Zbojníci by snáď ani neboli zbojníkmi, keby nevyskúšali aj svoje obľúbené (ne)hudobné nástroje. Bubnovanie na smetný kôš, brnkanie na žalúzie, či, všetkými susedmi obľúbená, hra na radiátore.

Zahrali sme sa aj so sluchovým pexesom. Malý gaštan, soľ a ryža boli jednoduché, odlíšiť fazuľky a tekvicové semiačka už dalo trošku zabrať. Stále to bolo ale jednoduchšie, ako odlíšiť vajíčka podľa množstva ryže.

Keď sme si išli vyrobiť xylofón z pohárov, zistili sme, že v našej domácnosti je akútny nedostatok sklenených pohárov. Z 12 pohárov na vodu nám zostali 3. Celé tri poháre. Zo šiestich vínových máme štyri, čo bolo podnetom pre našu obľúbenú rodinnú diskusiu. Už len 4, či ešte 4 poháre? Asi z toho urobíme tradíciu. Ja som optimista, taže hlasujem za "ešte". Jediné sklenené poháre, ktorých máme fakt veľa, sú štamprlíky. Vidno že sa u nás nepije, keďže nie sú ešte porozbíjané :-) Len na xylofón sú vzhľadom na svoju veľkosť nepoužiteľné. Nevadí, hlavná vec je princíp, ten sme si odskúšali aj na tých štyroch vínových. No, a keďže to do rúk dostali zbojníci, dlhšiu dobu si to už nezopakujeme. Asi si začnem pospevovať "Bolo nás jedenásť..." v prevedení "Mali sme štyri poháre, ostali nám len tri..."

Víkend sme zakončili divadielkom v rámci pezinského Kultúrneho leta. A keďže celé Prečítané leto nám tak pekne zapadá, mali sme šťastie a s horárom Metodom sme hľadali tú pravú pesničku, aby mohla kozička Irenka otvoriť dvere a ísť za mamičkou.

Mnohé plány nám nevyšli, keďže som nepočúvala manžela a teraz ledva sedím na gauči s boľavým krkom (okrem iného) a nie som zrovna veľmi použiteľná. Na cestovanie do Bibiany v Bratislave som sa naozaj necítila. Výstavu Kuk na zvuk sme už raz so zbojníkmi navštívili a nevedela som ich odtiaľ dostať. Určite odporúčame, ak budete mať cestu okolo. Ešte bude takmer 2 týždne, tak dúfam že sa dovtedy dám dokopy a stihneme ju. A sľubujem, že už nikdy nebudem na bicykli brzdiť prednou brzdou. Fakt nie...