Prečítané leto - O hudbe

Musím priznať, že naše Prečítané leto ubieha akosi samé aj bez môjho pričinenia. Takmer všetky témy tak nejako prirodzene zapadajú akurát do toho nášho leta. A našťastie ani hudobný týždeň nebol výnimkou. Aj deti zázračne spolupracujú, Maťko hneď v pondelok sám od seba vytiahol xylofón, začal spomínať harmoniku, obaja si vyspevovali. Kubko dokonca v spánku 2x povedal "Prosím si pesničku" (Cez deň od neho ale počujem skôr "Mama, nespievaj!"):-D A to vtedy ešte netušili, že je pred nami celý týždeň o hudbe a s hudbou. 

Naladili sme si hudobné nástroje. Bubon a xylofón boli asi najobľúbenejšie. Dalo sa do nich totiž udierať. A rapkáčik. Čím hlučnejšie, tým lepšie. 

Zbojníci by snáď ani neboli zbojníkmi, keby nevyskúšali aj svoje obľúbené (ne)hudobné nástroje. Bubnovanie na smetný kôš, brnkanie na žalúzie, či, všetkými susedmi obľúbená, hra na radiátore.

Zahrali sme sa aj so sluchovým pexesom. Malý gaštan, soľ a ryža boli jednoduché, odlíšiť fazuľky a tekvicové semiačka už dalo trošku zabrať. Stále to bolo ale jednoduchšie, ako odlíšiť vajíčka podľa množstva ryže.

Keď sme si išli vyrobiť xylofón z pohárov, zistili sme, že v našej domácnosti je akútny nedostatok sklenených pohárov. Z 12 pohárov na vodu nám zostali 3. Celé tri poháre. Zo šiestich vínových máme štyri, čo bolo podnetom pre našu obľúbenú rodinnú diskusiu. Už len 4, či ešte 4 poháre? Asi z toho urobíme tradíciu. Ja som optimista, taže hlasujem za "ešte". Jediné sklenené poháre, ktorých máme fakt veľa, sú štamprlíky. Vidno že sa u nás nepije, keďže nie sú ešte porozbíjané :-) Len na xylofón sú vzhľadom na svoju veľkosť nepoužiteľné. Nevadí, hlavná vec je princíp, ten sme si odskúšali aj na tých štyroch vínových. No, a keďže to do rúk dostali zbojníci, dlhšiu dobu si to už nezopakujeme. Asi si začnem pospevovať "Bolo nás jedenásť..." v prevedení "Mali sme štyri poháre, ostali nám len tri..."

Víkend sme zakončili divadielkom v rámci pezinského Kultúrneho leta. A keďže celé Prečítané leto nám tak pekne zapadá, mali sme šťastie a s horárom Metodom sme hľadali tú pravú pesničku, aby mohla kozička Irenka otvoriť dvere a ísť za mamičkou.

Mnohé plány nám nevyšli, keďže som nepočúvala manžela a teraz ledva sedím na gauči s boľavým krkom (okrem iného) a nie som zrovna veľmi použiteľná. Na cestovanie do Bibiany v Bratislave som sa naozaj necítila. Výstavu Kuk na zvuk sme už raz so zbojníkmi navštívili a nevedela som ich odtiaľ dostať. Určite odporúčame, ak budete mať cestu okolo. Ešte bude takmer 2 týždne, tak dúfam že sa dovtedy dám dokopy a stihneme ju. A sľubujem, že už nikdy nebudem na bicykli brzdiť prednou brzdou. Fakt nie...