nedeľa 4. augusta 2019

Prečítané leto - O včelách

Tento týždeň Prečítaného leta to bzučalo a poletovalo. Včielky a chrobáky majú zbojníci radi, aj keď teda viac v knihách ako pri sebe. Radšej nech sa žiadna osa nepokúša preletieť ponad náš čitateľský kútik na terase. A pre istotu ani komár, mucha či včela. Na záhrade pri opeľovaní kvietkov (alebo akejkoľvek inej činnosti mimo štípania) ich ale vidíme a pozorujeme radi. A v knihách tiež. A pri čítaní sa napchávame plodmi, za ktoré im vďaka opeľovaniu vďačíme.






V knižnici sme dostali krásne chrobáčikovské pexeso, tak sme sa ho rovno aj zahrali. Tam sa to bzučiacim, lietajúcim, skákajúcim či loziacim hmyzom riadne hemžilo. Rozoznať jednotlivé chrobáčiky je veru fuška. 


K tým obľúbeným druhom hmyzu patria jednoznačne včely. Okrem toho, že sú pekné, obvykle človeka nepichnú a sú aj užitočné. Opeľujú a my ich môžeme pozorovať, ako sa ich vačky na zadných nohách pekne plnia. Na pozorovanie máme aj osie hniezdo, a presné tvary, ktoré osy vytvárajú, sú podobné tým včelím. Nádherná geometria. So zemiakovou pečiatkou sa ich pokúsime trocha napodobniť, ale veru ľahké to nie je. 




Nielen opeľovanie rastlín je pre nás užitočné. Vďaka včielkam máme aj med. Ale keďže doma med využívame predovšetkým ako liek (veď na jednu lyžičku medu musí pracovať 4-7 včielok celý svoj život) a od posledného nachladnutia je už veru dlhá doba, spravili sme si malú medovú ochutnávku. 


Do zimného obdobia sme sa vrátili aj vďaka výrobe sviečok z medzistienok. To je u nás taká predvianočná aktivita. Ale zbojníci ju majú radi, je jednoduchá a zároveň výsledok je vždy úžasný. A ku všetkému aj užitočný. Ako včielky.





No, a ako zavŕšiť včelí týždeň? Jednoznačne pohybom. Včely sa totiž dorozumievajú tak, že lietajú. Aj zbojníci radi lietajú. A vďaka predkresleným trasám môžu lietať a dorozumievať sa (alebo sa o to aspoň pokúšať) podobne ako včielky. 




Pomotaná včielka









nedeľa 28. júla 2019

Prečítané leto - O dopravných prostriedkoch

Dopravné prostriedky sú u zbojníkov (asi ako u väčšiny chlapcov) obľúbenou témou. Či už obrovské, rýchle alebo vikinské. Táto téma je podobne ako téma vody taká široká, že by sme na nej vedeli stráviť kľudne aj mesiac. Alebo aj štyri. Čítanie sa tentokrát nieslo predovšetkým vo vikinských vodách - dočítali sme Štikútove pamäti, posledný, dvanásty diel. Viac sa tam síce lietalo na drakoch než plavilo loďou, ale dopravný prostriedok ako dopravný prostriedok, no nie?
Do tohtotýždňovej knižnej kôpky sa pár kníh akosi nedostalo. Nestihli sme prečítať Ako si postaviť auto (za čo môže samozrejme Štikút), tak ho presúvame na ďalší týždeň. Tieto technické veci zbojníkov bavia (narozdiel odo mňa, ehm), takže ju nesmieme vynechať. Možno si podľa nej konečne postavia vysnívané auto. Zatiaľ si musia vystačiť s legom. Ale aj tam si pridávajú motorčeky a snažia sa svoje modely spojazdniť. Autá a nákladiaky takto fungujú, a loď by fungovala tiež, kebyže ju motor svojou váhou neťahá ku dnu. Hm, oni niečo určite ešte vymyslia, tým som si istá. 
Najzásadnejšou otázkou ostáva, ako to všetko vlastne funguje? Mňa sa radšej nepýtajte. Stihli sme nazrieť do vnútra najmä lodí a tatov model štvortaktového motora nám pomohla objasniť Mamutia kniha techniky. Moje znalosti z autoškoly sú už totiž dávno fuč. Ešteže máme tie knihy...




Nesmel chýbať ani výlet do Múzea dopravy v Bratislave. Staré autá, motorky, vlaky ale aj lode. Je tam všetko. Čím sú zbojníci starší, tým viac vedia oceniť rôzne technické vecičky (a tým nemyslím len hranie sa s autíčkami), a ja musím priznať, že Maťkovi už prestávam stíhať. 



No a aký dopravný prostriedok je najlepší? Jednoznačne bicykel, no nie? Ale aký je najrýchlejší? Spravili sme si veľké porovnanie, podľa toho, koľko daný dopravný prostriedok prejde za hodinu. Jedna z najlepších vecí na týchto porovnaniach sú extrémy, to, čo sa nezmestí medzi všetko ostatné. Maťko sa snažil usporiadať všetko relatívne vedľa seba (10 cm = 10 km/hod), takže keď sme napokon všetko položili podľa skutočných čísiel, také lietadlo zaparkovalo až pred vedľajším domom a keby chceme dať raketu na miesto kam patrí, tak pri preliezaní susedovho plota by sme boli ledva v polovici cesty. To je už ale poriadna rýchlosť, že? :-) 




A keď už sme zistili, že najďalej sa vieme dostať najlepšie lietadlom (vzhľadom k tomu, že sa nechystáme ani na Mesiac ani na Mars), tak si niekam zaletíme. Kam až doletíme? Do Londýna, New Yorku, alebo nebodaj až do Melbourne? S naším papierovým lietadlom veru ledva do Košíc. Melbourne ani Rio de Janeiro nehrozia, to si uvedomíme, len čo ich nakreslíme. Pri našej mierke 10 cm = 100 km sme napokon veru mimo Európy nikam nedoleteli. No, treba sa asi naučiť stavať lepšie papierové lietadlá, a počkať na lepší vietor, a potom sa môžeme poprechádzať aj po Toronte či Tokiu. Ak nám teda dážď nezmyje naše letiská. 

Košice - blízko, čo by papierovým lietadlom dohodil.




nedeľa 21. júla 2019

Prečítané leto - O bábätkách

Bábätká sú všade, majú ich nielen ľudia, zvieratá, či také strašné stvorenia ako je Gruffalo, ale aj nežné zelené rastlinky, aj keď samozrejme nie také, aké si ich v prvom momente predstavíme. Zbojníci už ale bábätká dávno nie sú, a tak sme si trochu pripomenuli doby, keď ešte bábätkami boli. Hneď na začiatku týždňa mi sociálna sieť vyhodila spomienku na malého Maťka, a veruže sa sám nespoznal. Takže hor sa na fotky a môžeme hádať kto je vlastne kto :-)




A aké veľké sú vlastne tie bábätká? V brušku maličké - v dvoch mesiacoch ako čučoriedka, o päť mesiacov neskôr ako taký malý melónik. A keď sa narodia? Koľko vážia? Predsa ako 3 veľké a jeden polovičný balík múky :-) 




Keďže v knihe Čo baby nedokážu sa objavilo aj predčasniatko, odskúšali sme si aj nižšiu váhu - 2,5 kg. Na prvý pohľad sa to síce zbojníkom nezdalo ako veľký rozdiel, ale vlastne sme odobrali jeden zo štyroch balíčkov - a keďže ten kilový, išlo viac ako o štvrtinu váhy. A to majú predčasniatka často ešte výrazne nižšiu váhu. 
A nesmieme zabudnúť na výšku. 50 centimetrové bábätko - 50 centimetrová červeno-modrá montessori tyč. Teda vlastne, my máme červeno-prírodné. Ale na dĺžke sa nič nemení. Narástli veru.



Na zvieracie mláďatká sme narážali všade. Hlavne tie vtáčie. Dokonca v parku sa nám vyliahli mladé pávy. Na záhrade sme zase natrafili na mravenisko. Krásny príklad toho, aké sú mravce starostlivé. Ak sú po vykopaní časti mraveniska kukly (alebo aj vajíčka) ohrozené, mravce neváhajú ani sekundu a začnú ich odnášať do bezpečia. Skúšali sme počítať, ako dlho im to potrvá. Do minúty bola väčšina kukiel späť pod zemou a do dvoch minút už takmer všetky. 




A nezabudli sme ani na rastlinné bábätká. Nielen zo semienok, za ten týždeň nám krásne naklíčila reďkovka, ale aj z listu. Maťko chcel listu - bábätku dorobiť ešte očká a ústa, ako sú aj na obálke Kto rastie v parku, ale maľovať na rastlinu som nechcela a nalepovacie očká sa niekde zatúlali. Tak možno kým sa zakorení, tak na nás začne aj žmurkať a usmievať sa :-)






nedeľa 14. júla 2019

Prečítané leto - O čokoláde

Jednoznačne najsladší týždeň Prečítaného leta. Čokoládový. Mňam. Začali sme ho čokoládovou zmrzlinou a ukončíme čokoládovým fondue, alebo aspoň horúcou čokoládou v jednej z našich obľúbených čokokaviarní. A aj prečítané knihy boli sladké. Záhadné, napínavé, dobrodružné aj poučné, ale zároveň čokoládovo sladučké.


269 dní dažďa nám prepojilo týždeň o vode s týždňom o čokoláde. Dať čokoládový darček priateľovi je sladký nápad, zbojníci taký vždy ocenia. My sme si dali vlastný darček a nakúpili sme množstvo čokolád. Horké, mliečne aj nečokoládové biele. Najskôr ich bolo treba ochutnať. Je sladká, horká, alebo dokonca až kyslá? Existuje aj slaná čokoláda? Klasickú ochutnávku sme zvládli už predtým v knižnici, tak sme si to doma sťažili a snažili sa jednotlivé vzorky priradiť k percentuálnym podielom kakaovej sušiny. Samozrejme sme ich aj ovoniavali a sledovali farbu. A nesmelo chýbať ani kakaové maslo a kakaové bôby. Myslíte, že zbojníkom chutili rovnako ako čokoláda? :-)

Ochutnávka v knižnici





A čo s toľkou čokoládou? Každá mama vie, ako krásne čokoláda farbí. Nielen tvár, ruky a snehobiele tričká (ešte som sa stále nepoučila), ale aj papier. Skúšali ste už niekedy kresliť kúskom čokolády? Ak nakreslíte čokoládovú tortu, tak nielenže vyzerá ako čokoládová torta, ale aj tak vonia. A určite aj chutí. Najlepšie sa kreslí horkou čokoládou, nielenže zanechá peknú stopu, ale aj sa najmenej topí a rozmazáva. Ale keď už sa počas kreslenia roztopí, môžeme na papieri zanechať aj odtlačok svojej dlane :-) Mimochodom, to, čo je nakreslené vedľa čokoládovej torty je presne tá vôňa, ktorú hľadal chlapec, ktorý hľadal vôňu čokolády...aj s hviezdičkami.



Počas čítania o Totálne ohromujúcej čokoláde nás zaujali najmä staroveké kultúry Mayov a Aztékov, vďaka ktorým si dnes môžeme na čokoláde pochutnávať, tak sme si prečítali ešte aj o nich. A skúsili sme kakaové bôby použiť ako platidlo. Za koľko kakaových bôbov by ste bratovi predali tabuľku čokolády?



A na záver tohoto sladkého a voňavého týždňa sme sa zabavili s čokoládovou plastelínou. Inteligentnou zjavne. Alebo to bol čokoládový sliz? Stačilo zmiešať balíček pudingu, samozrejme čokoládového, približne hrnček kukuričného škrobu a 1/3 pohára vody. Nech už to bolo čokoľvek, bol to rozhodne zaujímavý materiál. Trochu sa trhal, trochu mrvil, trochu lepil, trochu roztekal. Keď sme sa ho dotkli, stal sa matným a po chvíľke sa zase krásne leskol. Keby pridáme ešte trochu škrobu asi by bol plastelínovejší, ale nám sa zapáčil aj v takejto podobe. Zábava na dlhú dobu garantovaná :-)