nedeľa 28. júla 2019

Prečítané leto - O dopravných prostriedkoch

Dopravné prostriedky sú u zbojníkov (asi ako u väčšiny chlapcov) obľúbenou témou. Či už obrovské, rýchle alebo vikinské. Táto téma je podobne ako téma vody taká široká, že by sme na nej vedeli stráviť kľudne aj mesiac. Alebo aj štyri. Čítanie sa tentokrát nieslo predovšetkým vo vikinských vodách - dočítali sme Štikútove pamäti, posledný, dvanásty diel. Viac sa tam síce lietalo na drakoch než plavilo loďou, ale dopravný prostriedok ako dopravný prostriedok, no nie?
Do tohtotýždňovej knižnej kôpky sa pár kníh akosi nedostalo. Nestihli sme prečítať Ako si postaviť auto (za čo môže samozrejme Štikút), tak ho presúvame na ďalší týždeň. Tieto technické veci zbojníkov bavia (narozdiel odo mňa, ehm), takže ju nesmieme vynechať. Možno si podľa nej konečne postavia vysnívané auto. Zatiaľ si musia vystačiť s legom. Ale aj tam si pridávajú motorčeky a snažia sa svoje modely spojazdniť. Autá a nákladiaky takto fungujú, a loď by fungovala tiež, kebyže ju motor svojou váhou neťahá ku dnu. Hm, oni niečo určite ešte vymyslia, tým som si istá. 
Najzásadnejšou otázkou ostáva, ako to všetko vlastne funguje? Mňa sa radšej nepýtajte. Stihli sme nazrieť do vnútra najmä lodí a tatov model štvortaktového motora nám pomohla objasniť Mamutia kniha techniky. Moje znalosti z autoškoly sú už totiž dávno fuč. Ešteže máme tie knihy...




Nesmel chýbať ani výlet do Múzea dopravy v Bratislave. Staré autá, motorky, vlaky ale aj lode. Je tam všetko. Čím sú zbojníci starší, tým viac vedia oceniť rôzne technické vecičky (a tým nemyslím len hranie sa s autíčkami), a ja musím priznať, že Maťkovi už prestávam stíhať. 



No a aký dopravný prostriedok je najlepší? Jednoznačne bicykel, no nie? Ale aký je najrýchlejší? Spravili sme si veľké porovnanie, podľa toho, koľko daný dopravný prostriedok prejde za hodinu. Jedna z najlepších vecí na týchto porovnaniach sú extrémy, to, čo sa nezmestí medzi všetko ostatné. Maťko sa snažil usporiadať všetko relatívne vedľa seba (10 cm = 10 km/hod), takže keď sme napokon všetko položili podľa skutočných čísiel, také lietadlo zaparkovalo až pred vedľajším domom a keby chceme dať raketu na miesto kam patrí, tak pri preliezaní susedovho plota by sme boli ledva v polovici cesty. To je už ale poriadna rýchlosť, že? :-) 




A keď už sme zistili, že najďalej sa vieme dostať najlepšie lietadlom (vzhľadom k tomu, že sa nechystáme ani na Mesiac ani na Mars), tak si niekam zaletíme. Kam až doletíme? Do Londýna, New Yorku, alebo nebodaj až do Melbourne? S naším papierovým lietadlom veru ledva do Košíc. Melbourne ani Rio de Janeiro nehrozia, to si uvedomíme, len čo ich nakreslíme. Pri našej mierke 10 cm = 100 km sme napokon veru mimo Európy nikam nedoleteli. No, treba sa asi naučiť stavať lepšie papierové lietadlá, a počkať na lepší vietor, a potom sa môžeme poprechádzať aj po Toronte či Tokiu. Ak nám teda dážď nezmyje naše letiská. 

Košice - blízko, čo by papierovým lietadlom dohodil.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára