Prázdniny. Slovo v našej domácnosti zatiaľ asi nepochopené. Deti doma, mama doma, jedine tatovi trvá cesta z práce o pár minút menej. A možno, že toto leto sa s týmto výrazom budeme predsa len stretávať častejšie, lebo po týchto letných prázdninách nás čaká veľká vec. Maťko nastupuje do škôlky. Môžem už začať plakať? Fňuk.
Pre mňa sú synonymom prázdnin výlety. Nemusia byť nikam ďaleko. Stačí do najbližšieho lesa. A starí rodičia. A zmrzlina. Najlepšie pri návrate z lesa. A kúpanie. Pre chlapcov sú najdôležitejšie autá a dážď. Áno, Maťko chce zažiť cez prázdniny hlavne dážď, to je jeho priorita. Tento týždeň sa už darilo, bola prvá prázdninová búrka. Ale užili sme si aj to moje kúpanie, výlety a kopu, kopu zmrzliny.
V utorok sme si spravili správny prázdninový výlet. Zobrali sme bicykle a starkú, a vybrali sa do mesta. Do knižnice, kde sa konali prázdninové utorky, tentokrát s knihou Musíš si priniesť klobúk. Na konci nechýbala ani zmrzlina, samozrejme čokoládová (to aby bolo už z diaľky dobre vidieť, akí sú zbojníci od nej špinaví. Už som si sľúbila, že budúci rok im na leto nakúpim hnedé tričká :-))
A keďže návšteva knižnice sa nezaobíde bez množstva požičaných kníh, neobišli sme ani tentokrát naprázdno a doplnili sme naše "prázdninové" čítanie. Moja obľúbená detská kniha Cestou-necestou od Binderovcov je správna prázdninová, chýbať naozaj nesmela. Je tam všetko, čo majú dobré prázdniny mať. Výlet so súrodencom, kúpanie, zmrzlina, starí rodičia, a samozrejme Indiáni. Zornička prežíva to čo náš Maťko, posledné leto pred nástupom do škôlky. A Člup je zjavne veľký vzor pre zbojníkov. Tiež má najradšej čokoládovú zmrzlinu, a tiež sa dokáže riadne zašpiniť. Dokonca viac než zbojníci.
Ale ako úplne prvá mi pri slove prázdniny okamžite napadla kniha Môj dedko Rýchly Šíp. Dokonale prázdninová. Pripomína mi moje prázdniny, keď sme s bratom chodievali na indiánsky tábor. Spanie v teepee, večery pri táboráku, jazda na koni či strieľanie z luku... krásne spomienky. Mám ale pocit, že medzi dnešnými deťmi už Indiáni nie sú veľmi v móde. Škoda. Možno ale toto leto si môžeme spraviť tak trošku indiánske. Aj keď sú zbojníci na tábory ešte primalí. Náš dedo, hoci sa nevolá Rýchly Šíp, už poctivo pripravuje spanie v stane a táborák, a kúsok je farma kde si zbojníci budú môcť vyskúšať aj tú jazdu na koni. To nás ale čaká až o pár týždňov.
Zatiaľ si môžeme ale vyrobiť aspoň indiánske čelenky. Cestou z utorkového výletu sme natrafili na krásne bažantie pierka, úplne sa nám hodili do tohoto týždňa. Ďalšie dni sme sa boli schladiť v parku. Štyri roky som tam márne hľadala pávie pierka, ale teraz, povzbudená utorkom, som si povedala, že tento týždeň bude pierkový. A ľaľa, na zemi leží krásne pávie pierko. A ľaľa, na druhý deň leží na zemi ďalšie pávie pierko. Zbojníci, asi silne ovplyvnení našim letným čítaním, si z pierka chceli hneď spraviť indiánsku čelenku a Maťko si tiež začal z konárikov vyrábať luk. Na tom luku ešte asi dlhšie popracujeme, ale čelenku, tú si môžeme vyrobiť hoci aj hneď.
Pôvodne som mala naplánované papierové pierka, ale našli sme toľko tých skutočných, že by to bola škoda nevyužiť. A tak si zbojníci - indiáni vyrobili svoje vlastné čelenky.
Pávie a bažantie pierka sme samozrejme nepomaľovali. A aby im nebolo ľúto, že ostali nevyužité, pridali sme ich k zvyšku našej zbierky pierok a spravili sme si aktivitku aj s nimi. Ako sa hovorí, vtáka spoznáš podľa peria. Hm, my sme mnohé síce skôr tipovali, ale zábava to bola :-)
A nakoniec sme si spravili vlastnú domácu zmrzlináreň. To aby nás z toľkej zmrzliny neboleli brušká a zuby (Pozdravujem svojho zubára, a sľubujem, že už ho nikdy nevydesím boľavým zubom z 9 kopčekov zmrzliny. Teda, jeho vlastne prekvapilo len množstvo zmrzliny, zub vydesil mňa). Takú príjemne farebnú a teplú - z vlny. Aspoň si zbojníci môžu precvičiť počítanie pri naberaní kopčekov a platení za ne. Takže, dva kopčeky vanilkovej a dva čokoládovej? Alebo radšej jeden jahodový a štyri čučoriedkové? Dobrú chuť!
