Haravara: Prečítané leto

Stromy a leto patria k sebe. Stačí si len zobrať nejakú knihu (napríklad o stromoch) a prečítať si ju v chladivom tieni košatého stromu. Alebo ešte lepšie na strome. Ak teda netrpíte strachom z výšok. Maťkov obľúbený domček na čerešni sme nechali v Pezinku, na dovolenku k starým rodičom sa zbaliť nedal. A tak sa musel postaviť nový. Tentokrát na lipe.

Obaja zbojníci by po takomto domčeku túžili aj doma na záhrade. Bohužiaľ najväčší strom u nás má zatiaľ obvod ledva 20 centimetrov. Tak sme si na jednom odrezanom strome v lese podľa letokruhov spočítali, koľko rokov ešte asi budeme musieť počkať, kým naša čerešňa či jabloň budú schopné uniesť taký domček na strome. No, možno vnúčatá si ho raz užijú...

Pri niektorých stromoch je ale ťažké určit, koľko rokov rástli. Aj taká dutina má však svoje čaro. A dá sa využiť - a pripraviť vtáčikom pekný domček, alebo aj dva.

Minulý týždeň nám pribudla nová zbojnícka zábavka - streľba z luku. A tento týždeň sa Maťko rozhodol, že by rád strieľal jablká. Našťastie zo stromu, nie z niečej hlavy. Možné by to síce bolo, ale nebudeme predsa ničiť jablká, keď ich môžeme radšej zjesť. A tak sme si nakreslili strom s jablkami ako takými malými terčmi. A veru to bola náročná úloha (to strieľanie na cieľ, nie kreslenie). Hoci (takmer) všetky šípy skončili v korune stromu, do jablka sa z nejakých 40 pokusov zabodol len jeden jediný šíp. (Zato Maťko trafil 3x stred terča, ktorý sme nechali pod tým našim stromovým terčom. Na jeho smolu to zrovna bolo miesto bez jabĺčka:-))

Vzdelávacích aktivít k stromom je snáď milión, a prsty ma trochu svrbeli aby sme niečo robili...ale keďže tento týždeň trávili zbojníci u starých rodičov, zábavy bolo viac ako dosť a ja som si radšej vyložila nohy (a prečítala knihu). Prezreli sme si ale dedovu záhradu a rôznorodosť listov. Trochu listov nám padlo aj za obeť, a potom sme si z nich vytvárali stromčeky.