Kam chodíte, keď túžite po tichu? My najradšej do lesa. Tiché a ukľudňujúce zvuky lesa, najmä žblnkotania lesných potôčikov... Tento týždeň sme si tiež užili stíšenie sa. Opustili sme lesy plné stromov a vydali sa do vyšších polôh. Zurčiaci horský potôčik avšak nemohol chýbať a pri jeho zvukoch sme zaspávali aj sa budili.
Bez výletu do prírody by to veru tento týždeň nešlo, pretože nikde inde nie je taký kľud a ticho. No, možno ešte vo vesmíre :-) Ale k tomu sme sa tento týždeň nedostali... K tomuto tichu ale tiež viedla dlhá cesta. A keďže zbojníci sú tvory hlučné a aj 3-hodinovú cestu v aute dokážu kompletne celú prerozprávať (ocení každá mama s migrénou:-)), zahrali sme sa na ticho. Ako dlho vydržia? Najlepší bol Kubko, ktorý 300 metrov pred Pezinkom zahlásil, že on vydrží až do Pezinku. Ale vydržal :-)
Tento týždeň bol u nás celkovo najmä o oddychovaní a čítaní (pri čítaní je predsa tiež potrebné ticho a načúvanie:-)). Nechýbali ale ani aktivity. Vyskúšali sme si posunkovú abecedu podľa knihy Takto počujem a zahrali sa na mímov - hercov bez slov.
Jedným z obľúbených zvukov, ktoré počujeme keď sa stíšime, je nádherny spev vtákov. Nielen tých, ktoré susedom švitoria na strome. (Aj keď možno búdky, ktoré sme vyrobili v minulom týždni o stromoch prilákajú nejakých vtáčikov aj k nám. Zatiaľ chodia len na krátke návštevy obzobávať čučoriedky). Ale aj z kníh - tých zvukových. Vytiahli sme obľúbené knihy o vtáčikoch a hádali, ktorý zvuk vydáva ktorý vták. Vyslúžila som si okrem iného jeden veľmi zdesený pohľad, keď som nerozoznala hlas bažanta.
Ticho býva tiež pred búrkou. Aj také sme si užili a rovno pred spánkom, keď sme skúšali vnímať zvuky okolo nás. Hromy začali burácať a všetky vtáčiky stíchli. Nielen ticho pred búrkou nás vyzýva k ostražitosti. Občas je predzvesťou niečoho horšieho, ako napríklad v knihe Vojna, ktorá zmenila Rondo. Aj spievajúca oranžéria stíchla, keď do Ronda dorazila vojna, a po skončení vojny sa opäť rozospievala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára