Nie je choroba ako úraz. A keďže sa u nás toto leto nesie v znamení úrazov a zlomených kostí, bolo už dopredu rozhodnuté, čomu sa v tomto týždni Prečítaného leta budeme venovať. Predovšetkým našim kostiam a kostičkám. V závere týždňa sme ale ešte zvládli nielen prečítať, ale aj prežiť jednu prejedózu sladkózu.
A čo ku kostiam? V prvom rade sme si pozreli röntgenové snímky, ako tie naše kosti vyzerajú. To vidieť asi radšej nechcete. Aj keď, našli sme aj jeden Maťkov snímok s nepolámanými kosťami. Röntgenové snímky sa ale vždy zameriavajú na jednu časť tela, a my sme túžili vidieť celú kostru pokope. Bolo teda nutné vytiahnuť fixky a namaľovať si ju. Maťko samozrejme musel zdôrazniť, že má mať tých kostí až 300, lebo Kubko je ešte dieťa.
Zo slaného cesta sme si vymodelovali aj trojrozmernú kostru. Nášho kostlivčeka sme neskôr využili aj ako puzzle. Bol ale relatívne maličký, a tak bolo treba aj pár väčších kostí. Tie poslúžili nielen na uspokojenie našej demoličnej čaty, ale zároveň aj na jej upokojenie. Zbojníci totiž tento mesiac veľmi radi preháňali a pri každom zakopnutí a buchnutí sa sťažovali na zlomené ruky či nohy. Slané cesto v tomto výborne vyhovovalo, vydržalo totiž dosť veľa a polámalo sa až pri naozaj silnom údere. Má ale veľkú nevýhodu, že ak ho dáme do dlahy a za pár mesiacov ho skontrolujeme, tak zrastené veru nebude. Veľká škoda.
Nesmela chýbať ani hra na nemocnicu. Posledné mesiace sa u nás doma nahromadili rôzne zdravotnícke pomôcky, a tak keď sa chcú hrať na doktorov a pacientov, majú s čím. Už im nestačia obyčajné obväzy ako v minulosti. Teraz uprednostňujú dýchaciu masku, sadrovú dlahu, ortézu či barly. A tak na tých barlách preskackáme do ďalšieho týždňa, pretože aj pri chorobách a úrazoch je veľkou výhodou mať odvahu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára