utorok 8. augusta 2017

Prečítané leto - O pečení

V tomto týždni Prečítaného leta sme sa venovali pečeniu. Najradšej by som zostala len pri čítaní kníh, keďže pri pečení môžem hrdo konkurovať psíčkovi a mačičke. Kvôli zbojníkom som sa ale prekonala a žiaden bruchabôľ sa našťastie nekonal.


Ako predjedlo sme si urobili palacinky a trošku sme si ich dotvorili. Vyložila som rôzne nátierky a ovocie. Len šľahačka chýbala. Muža som narýchlo vyhnala do mesta na nákup smotany, tak išiel, nakúpil, a ja som potom zistila, že mi zbojníci niekam zapatrošili metličky k šľahaču (pretože najlepšie hračky nie sú hračky). Tak sme sa museli zaobísť bez šľahačky, ale našťastie nikomu nechýbala. Okrem abstraktných diel vznikali hlavne zvieratká. Hmyz je u nás populárny, Kubko sa rozhodol vyrobiť muchu a Maťko vytvoril zase lienku, samozrejme so siedmymi bodkami. A nakoniec sa rozhodol ešte pre medveďa, keďže sme mali hnedú, čokoládovú nátierku (silná motivácia veru :-))



Máme hnedú nátierku, spravím medveďa! 
A čo nesmie chýbať v týždni o pečení? Správne. Pečenie! Tak sme si upiekli bublaninu. Keď sme koncom júna piekli Kubkovi narodeninovú tortu, zbojníci samozrejme chceli miešať cesto a nakoniec ho nechali kvapkať z lyžíc späť a pospevovali si pritom "maľujem, maľujem, maľujem". Už vtedy mi napadlo, že by sme tak mohli vyskúšať maľovať viacerými farbami a potom si to aj upiecť. Priznávam sa, že sa u nás doma veľmi často nepečie (zato pravidelne chodíme k starkej, ktorá má pravidelne napečené :-)), takže týždeň o pečení mi prišiel akurát vhod na to, aby som túto svoju myšlienku aj uskutočnila. Keby niet Prečítaného leta, možno by mi v hlave ostala až do Vianoc. Alebo ešte pravdepodobnejšie, až do Maťkových narodenín. 
Základ sme si urobili vanilkový, druhú časť cesta sme nafarbili kakaom a tretiu lesným ovocím. Naše obľúbené potravinárske farby by síce možno vynikli krajšie, ale radšej ich využijeme na iné (nejedlé) aktivity. Vznikli nám cestá troch farieb - a s tým sa už dá vcelku dobre baviť a miešať. Ja som mala na pláne skôr nejaké konkrétne obrázky - slniečko, domček, stromček a tak, ale zbojníci opäť uprednostnili skôr abstraktné obrazy. Ašpirovať na nejaké umelecké diela s tým síce nebudeme, ale nevadí, hlavne že sa zabavili...a že im to potom chutilo.








štvrtok 3. augusta 2017

Prečítané leto - O tme

Polovica prázdnin za nami, začína sa už aj skôr stmievať - nastal ten pravý čas na týždeň o tme. Maťko tmu miluje, rád sa zatvára do tmavých miestností bez okien, aby mohol svietiť rôznymi baterkami a svetielkami. Kubko sa naopak tmy bojí, hlavne v nej nechce ostávať sám. Žeby pomôže vĺčik? Alebo nejaká iná kniha? Asi nie, mama je stále najlepším liekom na tmu. Ale čítanie o tme je zábava :-) 



K tme patrí jednoznačne nočná hviezdna obloha. Tú našu sme vytvorili pomocou akrylových farieb nanesených na alobale a posypaných trblietkami. Keď to všetko poriadne zaschlo, tak sme ešte vyškrabali hviezdičky a mesiačik (a aj nejakú tú dierku). 




Podarilo sa mi tiež zohnať fosforeskujúce farby, a tak maľovaniu nebolo zďaleka koniec. Skúšali sme maľovať na sklenené poháre a samozrejme aj na papier. V tme krásne svietili, len škoda že som to nedokázala odfotiť tak, aby fotky verne zachytávali realitu. Nadšenie na Maťkovej strane bolo ale obrovské (očakávateľne), veľmi sa mu páčilo ako to svieti v tme. Takže sa celá rodina musela povinne zatvárať do tmy a pozerať ako to svieti. 






Ešte nás cez víkend čaká nočná výprava s novými čelovkami a sledovanie hviezdičiek, už teraz sa veľmi tešíme. A kľudne si to sledovanie nočnej oblohy predĺžme ešte o týždeň, budúci týždeň totiž budú vraj padať hviezdy najviac. 

štvrtok 27. júla 2017

Prečítané leto - O rukách

Tento týždeň sme sa v Prečítanom lete venovali rukám. Ruky sú prítomné skoro pri každej našej činnosti, používame ich každý deň, a keď majú občas malé zranenie (ako sa v stredu podarilo Kubkovej ruke), tak to cítiť - pretože bez nich je všetko náročnejšie. Najskôr sme si teda precvičili hmatové bunky a bez pomoci zraku sme hľadali predmety ukryté vo fazuli.



Čítali sme hlavne Mimi a Lízu, a samozrejme sme nemohli vynechať ani Tulleta a jeho Knížku. Vytiahli sme aj našu starú hmatovú "knihu", ktorú som vyrábala pre ešte úplne maličkého Kubka (ach, ako je to dávno). Síce už v trošku dezolátnom stave, ale funkčná je stále.




Mimi a Líza nás inšpirovali k tomu, aby sme sa bližšie pozreli na zúbok Braillovmu písmu. Okrem obálky Mimi a Lízy 2 sme ho našli ešte na krabičke od liekov (Konečne som našla pozitívum mojej choroby počas Vianoc - keby niet jej, nemali by sme žiadne takéto krabičky:-)). Potom sme si na tvrdom papieri vytvorili vlastné mená v Braillovom písme. Teda, aspoň sme sa o to pokúsili, či by to niekto bol schopný aj prečítať je totiž otázne. Z bodov vyrazených do tvrdého papiera totiž vznikali dierky, menšie aj obrovské. Zbojníci to zakončili po svojom - vyrábaním čo najväčších dier v papieri. No, mama mieni, zbojníci menia. 


A keďže sú ruky sú pre nás také dôležité, vyskúšali sme sa aj vžiť do kože tých, ktorí ich používať nemôžu. Na jedenie bez rúk som si nakoniec netrúfla, tak sme skúsili aspoň kreslenie - pomocou úst a nôh. Žiadne veľké umelecké diela sa nekonali, pretože to zbojníkom vôbec nešlo. A ani mne nie - ústami bolo jednoduchšie udržať očakávaný smer a približnú dĺžku čiar, ale boli veľmi nevýrazné. Nohou boli čiary krásne výrazné, ale krivolaké. Čo by sme bez tých našich rúk robili...



nedeľa 23. júla 2017

Prečítané leto - O starých rodičoch

Keď sa spomenú starí rodičia, zbojníkom hneď napadnú sladkosti a zmrzlina. A veľa jedla. Vnúčikov predsa treba rozmaznávať, takže naše starké poctivo trávia voľný čas v kuchyni a vyvárajú a vypekajú. A samozrejme im napadne aj hranie sa a čítanie. A dobrodružstvá s dedom, lozenie po stenách, skalách aj po stromoch, vymýšľanie huncútstiev. Tento týždeň si však užili len s jednou starkou, s druhou starkou a s dedom sa budú zabávať až o dva týždne. Uvarila nám aj jej obľúbené bryndzové halušky. Kubko sa ich nevedel dojesť, Maťko by samozrejme radšej iné obľúbené (a hlavne sladké) jedlo - rezance s makom. Nabudúce budú isto tie :-) 



Maťka teraz veľmi zaujíma kto je s kým v akom vzťahu, ako sa kto volá aj priezviskom, a ako sa volal za slobodna. Všetko sme si povysvetľovali a poprezerali sme si aj staré rodinné fotky. Na pláne bolo aj vytvorenie rodostromu, predsa najlepšie je vidieť to pekne v súvislostiach...ale to sa najskôr musím dostať k prebratiu a vytlačeniu fotiek. Užívanie leta nám dáva totiž zabrať a na toto tak nejak neostal voľný čas :-)


A nemohli sme vynechať ani hry. Skákali sme gumu a panáka, to bavilo tiež hlavne Maťka. Gumu si potom pýtal aj ďalšie dni. Aj keď pravidlá si samozrejme občas trošku prispôsobovali, ale hlavne, že sa zabávali. Dokonca sa nám podarilo nájsť aj guľôčky, ale počasie nám veľmi neprialo, takže ich odkladáme, kým zem nevyschne. 





A samozrejme sme aj veľa čítali. Nielen knihy o starých rodičoch, ale aj také, ktoré čítali oni nám ako deťom. Niektoré z nich sú však určené starším deťom, tak sme si ich aspoň prelistovali a poprezerali obrázky. Zbojníci sa avšak zhodli na tom, že tie súčasné sa im páčia viac :-)



sobota 15. júla 2017

Prečítané leto - Rastlinkový týždeň

Rastlinky sú naozaj všade, nielen v našom okolí, ale aj v knižnici. V pondelok som z poličiek vytiahla knihy týkajúce sa rastliniek. Nemohla chýbať ani jedna z mojich obľúbených z detstva - Voňavý venček. No, všetko to rozhodne prečítať nestihneme, ale aspoň budú mať zbojníci z čoho vyberať.



Keďže toto je náš prvý rok s vlastnou záhradkou, tak sme rastlinky ovoniavali, ochutnávali, jedli aj pili. Len čučoriedky, ktoré sú najobľúbenejším ovocím celej rodiny a na ktoré sme sa tak veľmi tešili, nám záhadne zmizli. Jediný možný vinník je chlpatý a štvornohý (pochybujem totiž že niekto preskakoval plot len aby nám obral pár čučoriedok), tá má čučoriedky tiež rada, ale že by si ich zobrala priamo z kríku? Ešteže sa dajú kúpiť aj na sobotňajšom trhu (2 kilá čučoriedok pre zbojníkov prosím!).



Spravili sme si aj výlet do botanickej záhrady. Vypustiť zbojníkov medzi všetky tie stromy a rastlinky bola zábava. Nevedeli kam skôr utekať, či ovoniavať, obchytkávať alebo radšej hľadať tabuľky s názvami, aby sme vedeli ako sa volajú. Odskúšali sme si tiež, ako pichajú kaktusy a zistili, z čoho sa vyrába čokoláda. Aspoň, že výnimočne nemali chúťky vyliezť na nejaký veľmi vysoký strom :-)








Celý týždeň sme objavovali farebnosť rastliniek. Najskôr sme vyhľadávali farbičky v prírode. Vo vinohradoch sa to síce teraz hlavne zelenie, a krásne rôznofarebné kvety sa objavujú predovšetkým v záhradách u susedov (v našej tento rok pestujeme najmä burinu:-)), ale nakoniec sme našli všetko, čo sme hľadali.



Potom sme si tú prírodu ešte trošku primaľovali.




A nakoniec sme preskúmali aj rastlinné farbivá. Tentokrát nielen zababraním sa pri jedení ovocia. To zbojníkov veľmi bavilo. Zahŕňalo to totiž búchanie a trieskanie, ich obľúbené činnosti. Z listov sme toho veľa nevytrieskali, lepšie išlo granátové jablko, a najlepšia bola ako vždy cvikla. "Maľovanie" búchaním do šupiek z cvikle je u nás už dlhodobo obľúbenou činnosťou, a rozhodne to odporúčame vyskúšať :-)