Minulý rok sa nám do rúk dostala kniha Chameleónka Otilka, autorkami ktorej sú Andrea Schomburg a Barbara Scholz. Zbojníci si Otilku ihneď veľmi obľúbili a po jej prečítaní sa u nás udomácnilo množstvo chameleónov. Chameleóny sú vlastne také malé jaštery (skoro ako dinosaury, že?), takže už to stačí na to, aby ich obdivoval každý zbojník. A keďže zbojníci sú v mnohom po mame, milujú farby. A chameleóny sú nielen pekne farebné, ale ešte tie farby dokážu aj meniť. Tomu sa naozaj ťažko odoláva :-) Dokonca aj na škôlkársky karneval chcel ísť Maťko za chameleóna. Nakoniec to predsa len vzdal (lebo jednak som nestíhala šiť, a hlavne som nevedela ušiť kostým, ktorý by menil farby) a išiel za dinosaura. Ale aspoň som mu v ten deň zohnala chameleónie tričko, ktoré odvtedy nosí najradšej zo všetkých. Len je vraj veľká škoda, že to tričko nedokáže meniť farbu :-)
Keďže v každej správnej domácnosti musí žiť aspoň jeden (dobre ukrytý) chameleón, aj zbojníci jednu Otilku nutne potrebovali. Snažili sme sa, ale žiadneho návštevnika meniaceho farby sme neobjavili, a tak sme si ho museli vyrobiť sami. Z fólie na laminovanie a plastových očiek.
Našu Otilku sme si vyrobili ešte kedysi dávno v januári. Najskôr sme sa hrali na schovávačku my s ňou, niekto ju ukryl a ostatní ju hľadali. A potom sa zahrala na schovávačku ona s nami, ukrývala sa, potvorka, niekde snáď pol roka, kým sme ju opäť našli. Ako sa na chameleóna sluší a patrí.
Tak výborne sa jej darilo skrývať aj kvôli tomu, že na rozdiel od svojej sestry z knihy zatiaľ neprestala meniť farby. Síce som ju pôvodne plánovala zalaminovať, ale zbojníci si ju nedali. Chcú, aby sa u nás ešte občas stratila :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára