Nie je opica ako opica

To, že nie je opica ako opica mi je úplne jasné. Ja mám doma totiž opice dve, a každú inú. O tom, ako to s nimi naozaj je, sa dozvieme v novinke, ktorú pre nás túto jeseň pripravilo vydavateľstvo Egreš. Po Ceste domov o tučniakoch a Svetozárovi o holuboch je aj ďalšia o nie úplne typických zvieratkách pre detské knihy - o opiciach. Ako vždy to bol zásah do čierneho. Už pri zverejnení prvých ukážok som vedela, že musí byť čím skôr naša. Manželov víkendový plán (upratovanie a prácu na záhrade, eh) som teda narušila návštevou Trnavského rínku, kde sme okrem kúpy knihy stihli aj program s autorkami (a dostali sme aj krásne venovanie :-)). Táto malá milá encyklopédia zbojníkov očarila, Kubko ju ani nechcel pustiť z ruky a po ceste domov sa o ňu dokonca pobili. Už vtedy mi napadlo, že som ich mala kúpiť radšej dve (a teraz mi je to ľúto ešte viac, ale o tom neskôr).

Bez mučenia sa priznávam, že v opiciach som mala vždy zmätok. Pri deťoch som sa samozrejme čomusi priučila a už rozoznám šimpanza od gorily. Ale poznáte napríklad pavúčiaka sivého, tamarína fúzatého či kombu veľkouchú? Nie? A keď sa povie loris, ksukol či napríklad sifaka tak úplne tápete a neviete ani do akého jazyka tieto výrazy zaradiť, nieto ešte čo vlastne znamenajú? V tom prípade je táto kniha vhodná nielen pre vaše deti ;-)

Na rínku sa dali vyrobiť aj takéto parádne okuliare, aby sme si lepšie vedeli predstaviť veľkosť očí okáľa sundského.

Veľmi sympatický mi je aj fakt, že je to rodinná spolupráca. Mama Lucia Kršková knihu naplnila svojimi odbornými znalosťami v podobe pútavého textu, dcéra Barbara ju zase nádherne ilustrovala. A obe svoju prácu odviedli na jednotku s hviezdičkou. Oficiálne je táto malá encyklopédia určená pre deti od 6-7 rokov, ale dokáže zaujať určite aj mladšie deti (viď náš Kubko). Texty nie sú príliš dlhé a informácie sú zaujímavé, ku každej opici, poloopici alebo ľudoopovi je nejaká charakteristika či zvláštnosť, vďaka ktorej si daný druh ľahšie zapamätáme.

Radosť z knihy ale netrvala dlho. Nechápem čo sa stalo, pretože zbojníci knihy netrhajú, občas sa  samozrejme stane omylom malá nehoda - menšie natrhnutie stránky. Ale tentokrát to skončilo priam katastrofálne. Kubko sedel vonku, prezeral si knihu, rozprával o tom ako si opičky dávajú prsty na očká a ukazoval odtlačky prstov. Listoval si dlho v kľude, potom som ale nachvíľku odbehla a po návrate som našla dve úplne vytrhnuté strany a z jednej ďalšej odtrhnutú polovicu. Doteraz netuším, čo ho to napadlo, ani on sám to nevedel vysvetliť. Žeby absencia poobedného spánku? Och. Bude to vyžadovať zásah kamarátky lepiacej pásky, ale musím priznať, že pri tejto knihe som moment šoku keď som ju videla roztrhanú rozdýchavala naozaj ťažko a dlho. Nie je opica ako opica je pre mňa totiž už teraz (nech už vydavatelia v predvianočný čas vytiahnu z rukávov akékoľvek esá) jednou z najlepších detských kníh vydaných tento rok.